Alain Delon: Rozdiel medzi revíziami

Otec Fabien Delon bol riaditeľom kina a matka Edith pracovala v lekárni. Vyrastal v [[Sceaux (Hauts-de-Seine)|Sceaux]] (departement Hauts-de-Seine, dnes ide o predmestie [[Paríž|Paríža]]). Keď sa manželstvo jeho rodičov skončilo rozvodom, zobral si ho do pestúnskej starostlivosti istý strážnik väznice. Po smrti pestúnov bol poslaný do jezuitského internátu, kde mal problémy so správaním a odkiaľ opakovane utekal. Chvíľu pracoval dokonca ako mäsiar v obchode nevlastného otca, ale v 17-tich rokoch sa napokon nechal naverbovať do radov francúzskej námornej pechoty. V rokoch 1953-1954 sa zúčastnil prvej indočínskej vojny. V armáde vydržal necelé štyri roky (1952-1956), často bol trestaný väzením za rôzne priestupypriestupky, ktoré súviseli s jeho zložitou a rebelskou povahou. Po návrate do [[Paríž|Paríža]] roku 1956 sa snažil živiť ako vrátnik, čašník, predavač zeleniny.

V [[Paríž|Paríži]] sa náhodne zoznámil s herečkou Brigitte Auberovou a v jej spoločnosti v roku 1956 podnikol výlet na filmový festival v [[Cannes]], kde sa zase viac-menej zhodou náhod začala jeho hviezdna herecká kariéra. Brigitte Auberová ho zoznámila s niekoľkými režisérmi a hercami, a Delon vďaka svojej charizme získal v roku 1956 prvú úlohu vo filme. Zaujal režiséra [[Yves Allegret|Yvesa Allegreta]], ktorý mu venoval vedľajšiu úlohu nájomného vraha vo filme ''Keď sa do toho zapletie žena'' (1957). O rok neskôr už Delon exceloval v komédii ''Buď pekná a mlč'' (1958), v ktorej hral s iným neskôr populárnym hercom [[Jean -Paul Belmondo|Jeanom -Paulom Belmondom]]. Vo filme ''Kristína'' sa prvýkrát herecky stretol s nemeckou herečkou [[Romy Schneider]]. Obaja sa do seba zamilovali a v marci 1959 dokonca zasnúbili. V čase vzťahu s Romy mal ale Delon aj milenecký pomer so speváčkou [[Nico]]. S [[Romy Schneider]] tvoril pár päť rokov, vzťah ukončil Alain Delon v decembri 1963 pre inú ženu (herečku [[Nathalie Barthelémy]], vlastným menom Francine Canovas). Podľa spoločných vyjadrení ostali po rozchode priateľmi, ale [[Romy Schneider]] rozpad ich vzťahu ťažko niesla a dokonca chcela spáchať samovraždu. S Romy Schneider sa Delon herecky ešte stretol vo filme ''Bazén'' (1969).

Najvýznamnejším hereckým obdobím Alaina Delona boli 60-te a 70-te roky, kedy stvárnil niekoľko veľkých filmových úloh vo filmoch takých režisérov, ako boli [[Luchino Visconti]] (film ''Rocco a jeho bratia'', 1960, alebo ''Gepard'', 1963), [[Michelangelo Antonioni]] (film ''Zatmenie'', 1962), [[René Clément]] (''V žiari slnka'', 1960), [[Louis Malle]] (film ''Podivuhodné príbehy'', 1968), [[Jean-Pierre Melville]] (filmy ''Samuraj'', 1967, ''Osudový kruh'', 1970). Od 80-tych rokov jeho herecké umenie stratilo presvedčivosť a snahu o vystihnutie duševného sveta hrdinov (výnimkou je snáď iba film ''Návrat Casanovu'' z roku 1992, v ktorom bravúrne stvárnil starnúceho dobrodruha a milovníka žien [[Giacomo Casanova|Giacoma Casanovu]]). Filmy natočené od polovice 80-tych rokov boli kasovými „prepadákmi“, neúspešné obdobie vyvrcholilo prepadom filmu ''Polovičná šanca'' (Une chance sur deux, 1997), ktorú režíroval [[Patrice Leconte]] (Delon si v tomto filme po tretíkrát zahral s [[Jean-Paul Belmondo|Jeanom-Paulom Belmondom]]). V roku 1997 Alain Delon ohlásil ukončenie svojej filmovej hereckej kariéry a neskôr prijal iba drobné filmové roly, ako napríklad v rozprávke ''Asterix a olympijské hry'' (2008).

Delon vďaka svojej mužnej postave a vnútornej charizme hral najmä mladých (''Dobrodruhovia'', 1967) či starších zvodcov či milovníkov žien (''Návrat Casanovu'', 1992), ale tiež zločincov či komplikovaných vrahov (''V žiari slnka'', 1960, ''Dvaja muži v meste'', 1973, ''Osudový kruh'', 1970), prípadne nekompromisných policajných vyšetrovateľov (''Poviedka o policajtovi'', 1975, ''Kto nastaví kožu'', 1981). Divácky veľmi obľúbené a zároveň umelecky hodnotné sú najmä detektívky natočené v 70-tych rokoch. V bývalom [[Československo|Československu]] sa s veľkým diváckym úspechom hrali najmä historické hrané filmy s Delonom v hlavných úlohách, ako boli filmy ''Gepard'' (1963) alebo ''Čierny tulipán'' (1964).