Divadlo (umenie): Rozdiel medzi revíziami

Divadlo sa v Ríme hralo podľa štátnického hesla: ''panem et circenses'' - chlieb a hry. Účelom divadelných predstavení nebolo učiť a povznášať, ale predovšetkým zabávať. Predstavenia sa konali počas slávností ''ludi Romani'' (Rímske hry) – predstavenia sa odohrávali na verejných priestranstvách, neskôr sa začalo so stavbou drevených a kamenných [[Divadlo (budova)|divadiel]].
 
Latinský termín [[herec]] (''histriones'') pochádza z mena profesionálnych aktérov (''ister'') [[Etruskovia|etruských]] predstavení, ktoré zahŕňali [[pantomíma|pantomímu]], [[spev]], [[tanec]] a neskôr aj [[improvizácia|improvizovaný]] [[dialóg]]. Herci prestali používať masky a namiesto toho sa podľa vzoru Etruskov líčili. Herci nedávali dôraz na správnu výslovnosť a precítené deklamovanie, ale na výrečnú a presvedčivú [[mimika|mimiku]] a [[gestikulácia|gestikuláciu]], keďže nepoužívali masky. Rimania '''neobmedzovali počet hercov''' na javisku, vystupovalo toľko hercov, koľko hra vyžadovala. Okrem iného ženské roly začínajú hrať '''herečky'''.
 
Rimania predovšetkým inscenovali [[latina|latinské]] preklady gréckych drám; [[komédia|komédie]] prebásnené podľa gréckych predlôh, tzv. ''fabulae palliatae'' a [[komédia|komédie]] čerpajúce námety z rímskeho života, tzv. ''fabulae togatae''. Najznámejšími tvorcami rímskych komédií sú '''Titus Maccius Plautus''' a '''Publius Terentius Afer'''. Medzi publikom boli najobľúbenejšie tzv. [[attelánske frašky]].
Anonymný používateľ