Valentín I. Druget: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 11:
: ''„V predvečer sviatku Zoslania Svätého Ducha šľachtic Valentín z Humenného sa náhodne prechádzal na svojom koči okolo monastiera – a to akurát v čase, keď k nemu smerovali procesie ľudí z jednotlivých dedín. Kráčali rezkým krokom a spievali náboženské pesničky. Obchádzajúc jednu z týchto procesií sa jeho kone splašili, koč sa prevrátil a on si pri tom nešťastne zlomil ruku. Vtedy sa strašne rozzúril a rozkázal svojim hajdúchom podpáliť chrám i monastier. Títo okamžite vyplnili rozkaz svojho nemilosrdného pána.“''
 
Opísaná príhoda sa týka [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|monastiera]] v blízkosti obce Krásny Brod v [[Okres Medzilaborce|okrese Medzilaborce]]. Celý drevený kláštorný komplex s chrámom zhoreli spolu s celým vnútorným vybavením, knižnicou a archívom. [[MMních (životný štýl)Mních|Mnísi]] ([[Rád svätého Bazila Veľkého|baziliáni]]) si zachránili len holé životy. A údajne sa ešte nejakým zázračným spôsobom zachránil obraz [[Panna Mária|Bohorodičky]], ktorý našli pastieri neďaleko od kláštora. Podľa ústneho podania [[ikona]] Bohorodičky plakala, až kým sa nepostavil nový chrám. Podľa kronikára V. Terleckého Valentín I. Druget po tejto udalosti vážne ochorel a nevedel ho uzdraviť žiaden [[lekár]]. Na radu svojich priateľov urobil Valentín sľub, že opäť nechá vybudovať chrám a monastier, ktorý dal v návale hnevu spáliť. Keď sa mu potom podarilo sľub splniť, opäť sa mu zdravie vrátilo.
 
Vo februári [[1605]] bol Bočkaj (Bocskay) zvolený za sedmohradské knieža a na sneme v Serncsi aj za knieža Uhorska. Vtedy sa Bočkaj pokúsil o reorganizáciu svojich vojsk, ktorú môžeme považovať súčasne za snahu paralyzovať hajdúskych veliteľov, pretože na čelo vojska bol postavený Valentín Druget z [[Humenné]]ho. Bočkayovskí hajdúsi na jar 1605 spustošili veľké časti východnej Moravy a juhozápadného Slovenska.
Riadok 25:
== Úryvky z denníka ==
Ukážky z jeho denníka, ktorý začína vojnovou výpravou pri Bodrogkeresture:
: ''„ Veľkú krajinskú zástavu vztýčili na kerestúrskych poliach a dal som vystreliť tri rany z mažiara, ktorý som mal so sebou. Odkázal som vojakom, ktorí sú verní môjmu milostivému pánovi, aby prišli pod jeho zástavu a pod jeho zástavu a pod jeho zbrane. Toho dňa som nariadil, aby 17 oddielov vojska jeho kniežacej milosti pristúpilo k mestečku Serencs. Ďalšie štyri oddielysaoddiely sa potom pripojili k nám, keď som nariadil postavenie do pozoru, zvolal som trikrát Ježiš a s 21 oddielmi, s radosťou v srdci, vykročili sme v mene Ježišovom vpred. V ten deň sa k nám pripojili dvaja begovi zástupcovia. Na vzhľad boli tieto ich husté turecké šíky veľmi pekné. Boli to mladíci a nebolo medzi nimi veľa starších. Mali správne ľudské chovanie, hoci bolo tam veľa pohanov. Keď sme sa spojili s hordou pod mojou zástavou, zaspievali sme pánovi našu peknú pieseň Hrad prepevný je pán boh náš. Vtedy nám begovia odkázali, že uverili, že vyznávanie jediného boha v zmysle toho spevu a dúfajú, že hovoríme pravdu. Ale hajdúsi hovorili toto, všetko je možné, tak povediac aj bez našeho kvetnatého spevu môžeme upadnúť do pochybností, lebo my, chudáci hajdúsi, sme nečítali sväté žalmy.“''
 
V ďalších dňoch postupoval s vojskom ďalej. Cez [[Fiľakovo]] a [[Lučenec]] sa dostal [[14. júl]]a 1605 k [[Zvolen]]u a napadol ho. Odtiaľ potom postupoval ku Sokolcu a Novým Zámkom. Vo svojom denníku uvádza nasledovné: