Verzia z 14:34, 7. marec 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:36, 9. november 2015 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Stoicizmus''' alebo '''stoická škola''' je filozofické učenie/smer antickej filozofie, ktorý vznikol koncom [[4. storočie pred Kr.\|4. storočia pred Kr.]] Pomenovanie tejto filozofickej školy vzniklo od pestrofarebnej [[stoa\|stoy]] - – ''stoa poikile (ή ποικίλη στοά)''. Rozlišuje sa starší stoicizmus (jeho zakladateľom je [[Zenón z Kitia\|Zenón z Kitia na Cypre]], ďalšími predstaviteľmi sú Kleanthes z Assu a Chryssipos z Apameie), stredný stoicizmus (zakladateľom je [[Panaitios (filozof)\|Panaitios]], [[Poseidonios z Apameie]]) a mladší stoicizmus (niekedy sa hovorí aj novostoicizmus [[Lucius Annaeus Seneca]], [[Marcus Aurelius]] a ďalší). Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, t. j. dosiahne stav [[apatia\|apatie]] a [[aponia\|aponie]], ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj (athaumazia a ataraxia). Ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne [[logos]]. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti. Vedúcou myšlienkou stoickej ~~filzofie~~filozofie bola snaha nájsť a spracovať morálne zásady pre vtedajšieho človeka. V záujme tohto úsilia jej tvorcovia spočiatku nadväzovali na kynikov, považujúc [[Sokrates\|Sokrata]], [[Antisténes z Atén\|Antisténa]] a [[Diogenes zo Sinope\|Diogena zo Sinope]] za svojich učiteľov. V teórii poznania stoici zastávali názor, že poznanie sa zakladá na ~~jednotlivych~~jednotlivých zmyslových predstavách. Stoici delili filozofiu na logiku, fyziku a etiku. * V logike prepracovali a rozšírili [[Aristoteles\|Aristotelovu]] sylogistiku. Logiku chápali ako náuku o jazyku, v ktorej rozlíšili etymológiu (učenie o vzniku slov) od učenia o význame slov (v ňom vymedzili základné vzťahy medzi jazykovým výrazom, jeho významom a označovanou vecou). V tomto zmysle sú stoici predchodcovia [[semiotika\|semiológie]]. * Vo fyzike stoici preberajú od Herakleita pojem logu, ktorému pripisujú význam svetového zákona: logos je všeprenikajúci a všeovládajúci oheň, ktorý riadi chod sveta. Logos je neodvratný osud sveta. * V etike hlásajú potrebu dosiahnuť apateu- – stav kedy sa oslobodíme od vášní, vyrovnaný stav == Mladší stoicizmus == Mladší stoicizmus alebo novostoicizmus je posledná etapa vo vývine antického stoicizmu spadajúca do obdobia [[rímske cisárstvo\|rímskeho cisárstva]], konkrétne do obdobia [[1. storočie\|1.]]- – [[2. storočie\|2. storočia]]. Jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi boli [[Lucius Annaeus Seneca]], [[Lucius Annaeus Cornutus]], [[Gaius Musonius Rufus]], [[Epiktetos]], [[Hierokles z Alexandrie]] a [[Marcus Aurelius]]. <!-- poznámka (v rámci projektu FILIT):

Stoicizmus: Rozdiel medzi revíziami