Symbolický cintorín pri Popradskom plese: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d rozšírenie |
d preklepy, externé odkazy, rozšírenie |
||
Riadok 10:
V roku [[1930]] sa Štáfl zoznámil s [[Alojz Lutonský|Alojzom Lutonským]], tajomníkom Klubu československých turistov v [[Nový Smokovec|Novom Smokovci]], s ktorým zakrátko začal spolupracovať na realizácii myšlienky výstavby Symbolického cintorína. Alojz Lutonský si viedol od roku [[1932]] presnú evidenciu základných údajov o obetiach Tatier a pokúsil sa aj o spiatočné štatistické zhodnotenie smrteľných úrazov od vzniku Československej republiky. Z nich vyplynulo, že v rokoch [[1919]] - [[1938]] vo Vysokých Tatrách zahynulo 95 osôb, z toho 18 žien. Už od začiatku 20. storočia sa na rôznych miestach Tatier objavovali tabule, ktoré venovali príbuzní a priatelia pamiatke niektorých tatranských obetí. Tabule boli neestetické a ich umiestnenie psychicky často zle pôsobilo na turistov, ktorí okolo nich prechádzali. Preto sa Tatranská komisia Klubu československých turistov ujala myšlienky Otakara Štáfla, ktorý bol v tom čase spolunájomcom [[Chata pri Popradskom plese|Chaty pri Popradskom plese]], aby sa pamätníky tatranských obetí sústredili na jednom mieste a esteticky umiestnili na Symbolickom cintoríne. A tak vznikol návrh vybudovať ho v limbovom hájiku pod [[Ostrva|Ostrvou]], neďaleko [[Popradské pleso|Popradského plesa]], ktoré bolo hojne navštevované turistami. Tu bolo najlepšie miesto nielen pre drevené kríže, ale aj stavbu kaplnky. Cintorín vyrastal najmä zásluhou Alojza Lutonského, podľa Štáflových návrhov. Cintorín mal byť pôvodne otvorený už 20.júla [[1934]] pri príležitosti návštevy francúzskych horolezcov, ale pre rôzne prekážky sa tak nestalo.
Cintorín začali stavať v júli [[1936]]. Na jeho výstavbu výdatne prispeli dotácie a dary oduševnených jednotlivcov. Ing. Róbert Vosyka z [[Poprad]]u bol projektantom nielen cintorína, ale aj kaplnky, ktorú navrhol podľa vzoru spišských kaplniek. Vo vežičke bol umiestnený zvon s nápisom "Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu". Bol odliaty v roku [[1937]] v známej zvonolejárskej dielni Dytrychovcov v Brodku na Morave.<ref>Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydal Šport, Bratislava, 1976</ref> Zvon darovala pani Eugénia Vyskočilová. Drevený oltár v kaplnke vyrezal a daroval Karol Danko z [[Štrba|Tatranskej Štrby]]. <ref>Časopis Vysoké Tatry. In: Smatana Ľudo, Otakar Štáfl, roč.V, čís. 2/1966, str.2-3</ref> Otakar Štáfl začal pre kaplnku maľovať obraz, ale ten nikdy, z rôznych dôvodov a pre mnohé nečakané okolnosti ( bol ukradnutý), nebol v kaplnke zavesený. V roku [[1961]] v kaplnke umiestnili drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z [[Podolínec|Podolínca]] ( 1908 - 1984), ktorý vytvoril podľa reprodukcie Štáflovho strateného obrazu ''Znášanie raneného horolezca''. Na drevoryte, medzi záchranármi, je Otakar Štáfl. V roku [[1938]] Otakar Štáfl na cintoríne osobne osadil 50 krížov, ktoré vyrezal Jozef Fekiač Surovec - Šumný z Detvy (1905 - 1944). Toho istého roku Klub československých turistov menoval Štáfla a Lutonského - zakladateľov cintorína za doživotných členov kuratória Symbolického cintorína. <ref>Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, vydali Podtatranské noviny, 2015</ref>
Začiatkom roka [[1938]] manželia Štáflovci odcestovali do [[
Symbolický cintorín bol vysvätený 11. augusta [[1940]] a sprístupnený verejnosti. Prvou osadenou tabuľou bola pamätná tabuľa poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawského, ktorí tragicky zahynuli, za nejasných okolností, v západnom komíne [[Kostolík]]a v [[Batizovská dolina|Batizovskej doline]]. Jednou z najstarších je tabuľa maďarského študenta a horolezca Jenő Wachtera, ktorý tragicky zahynul pri zlaňovaní [[Žabí kôň|Žabieho koňa]] v roku [[1907]]. Na veľkom balvane je pamätná tabuľa s menami 24 vojakov a letcov, ktorí v októbri [[1944]] pri ceste lietadlom z [[Krosno|Krosna]] zahynuli na [[Zadný Gerlach|Zadnom Gerlachu]].<ref>Časopis Vysoké Tatry č. 3/1975 s. 18. In.: Charvát, Peter: Mŕtvym na spomienku, živým na výstrahu</ref> Za správu cintorína zodpovedajú od roku [[1995]] Štátne lesy [[TANAP|Tatranského národného parku]]. Od roku [[1970]] je symbolický cintorín zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.[http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=16246 Pamiatkový úrad]
| |||