Jaskyne planiny Dolný vrch: Rozdiel medzi revíziami

Definovať, resp. vymedziť jaskynné sústavy na Dolnom vrchu, teda na slovenskej strane planiny, nie je jednoduché. Severný svah planiny lemuje zóna vyše dvadsiatich prameňov, z ktorých viaceré majú parametre krasových prameňov plytkého obehu (vyvieračiek) naznačujúce prítomnosť vyvinutých jaskynných sústav (napr. predpokladaná jaskynná sústava vyvieračky [[Teplica]], predpokladaná jaskynná sústava [[Vyvieračka v záhrade Svätého Andróda|Vyvieračky v záhrade svätého Andróda]], predpokladaná jaskynná sústava [[Malá jabloňová vyvieračka|Malej jablonej vyvieračky]] a [[Studňa pri hradnom buku|Studne pri hradnom buku]]. Viažu sa teda predovšetkým na významné ponorové zóny ([[Brezový závrt]], [[Egrešový závrt]]) a uvedené krasové pramene plytkého obehu ([[vzvieračka|vyvieračky]]). Príkladom vyvieračky, kde sa nepredpokladá vývoj signifikantných jaskynných priestorov je prameň [[Brúska]] s hlbokým obehom krasových vôd. Prieniku do potenciálnych jaskynných priestorov cez vyvieračky bránia mohutné sutinové kužele, ktoré lemujú severný svah planiny (porovnaj kap. 6.3 Pramene in: L. Vlk et al., 2001). Najnovšie objavy a výsledky bádania z konca októbra 2015, resp. z 8. novembra 2015 poukazujú prekvapivo na existenciu komplexu ponorových jaskýň vytvorených pravdepodobne inváziou riečneho toku Turňa do masívu planiny; o takomto scenári dosiaľ na Dolnom vrchu nepanovalo ani len tušenie. Potenciálnu jaskynnú sústavu v tomto prípade podľa všetkého drénovali vyvieračky na maďarskej strane planiny. Na riešení tejto problematiky v súčasnosti intenzívne pracujú jaskyniari [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]].