|
| Poznámky =
}}
'''Malcov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Bardejov|Bardejov]]. V obci je [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[Cerkev|chrám]] Stretnutia [[Ježiš Kristus|Pána]] so [[Simeon]]om z roku [[1338]] a kaplnka Narodenia [[Panna Mária|Panny Márie]] z roku [[1830]]. V Malcove je kostol Sedembolestnej Panny Marie.
== Geografické umiestnenie a prvá písomná zmienka ==
Kataster obce leží v oblasti Západných vonkajších a Východných vonkajších
Karpát. Vrámci oblasti Východné Beskydy do katastra obce zasahujú dva
geomorfologické celky. Vseverovýchodnej časti územia obce leží časť
Ľubovnianskej vrchoviny a v južnej časti sa rozprestiera časť z pohoria Čergov.
V rámci oblasti Nízke Beskydy centrálnu časť katastra obce vypĺňa Ondavská
vrchoviny.1
Na geologicko – tektonickej stavbe katastrálneho územia obce Malcov sa podieľa
vonkajšie flyšové pásmo, ktoré je tvorené magurskou sedimentárno – tektonickou
jednotkou a smilnianskym tektonickým oknom. V rámci magurskej tektonickej
jednotky zasahuje do katastrálneho územia obce Krynická (čergovská) litofaciálna
jednotka a Bystrická litofaciálna jednotka. V rámci smilnianskeho tektonického okna
sa v katastri obce Malcov nachádzajú kvartérne sedimenty.2 Najnižšia nadmorská
výška katastra obce je nameraná v Ondavskej vrchovine s hodnotou 375 m n. m.,
naopak najvyššia nadmorská výška 905 m je a to v Čergovskom pohorí. Priemerná
nadmorská výška celého katastrálneho územia je 450 m n. m..3 Stred obce sa
nachádza vo výške 409 m n. m.4 so zemepisnými súradnicami 21°03 ́45 ́ ́ východnej
zemepisnej dĺžky a 49°18 ́20 ́ ́ severnej zemepisnej šírky.5
Obec Malcov sa nachádza na severovýchodnom Slovensku, v Prešovskom kraji, v
okrese Bardejov. Extravilán obce hraničí s Poľskou republikou. Dĺžka tejto hranice je
približne 2,5 km. Smerom na západ sa nachádza obec Lenartov, severne obec Snakov,
južne obce Livov a Livovská Huta, východne leží obec Lukov a napokon
severovýchodne obec Gerlachov.6 Súčasná poloha obce je situovaná ako potočná
zástavba s dominantou v centre obce, chrámom a školou s prvkami nepravidelnej
zástavby v bočných uliciach.7 Potočná zástavba je situovaná v celej svojej dĺžke
okolo Večného potoka asčasti okolo Rybného potoka, ktorý je pravostranným prítokom Večného potoka.8 Kataster obce Malcov má rozlohu 18,94 km2. Na tejto
rozlohe žije k dnešnému dňu 1 512 obyvateľov, čo predstavuje hustotu zaľudnenia je
približne 79,83 obyvateľov na km2.9 Klimatické pomery tejto časti Slovenska sú
pomerne náročné s dlhými zimami, ktoré sú charakteristické bohatou snehovou
prikrývkou s priemernou teplotou -8°C. Letá sú často krátke a daždivé pri priemernej
teplote okolo 17°C.10
=== Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine kráľa Karola Róberta ===
„Diplomatarium in condensa et habitatione destituta silva et terra nostra regali
Malczow“ z roku 1338, ktorá je metáciou z majetku hradu Šariš. V tejto metácii kráľ
Karol Róbert daroval magistrovi Bartolomejovi, synovi Pongráca zo Spišských
Poľanoviec kráľovský les Malczow, ležiaci medzi riekami Topľa a Malcov so 100
usadlosťami, ktorý susedil s majetkami Rikolfa z Brezovice, Mičkbána z Pečovskej
Novej Vsi a kráľovskou dedinou Kurov. Na tejto časti darovaného územia neskôr
vznikali nové osady Venecia 1410, Lenartov 1427, Snakov 15. stor., Hrabské 1351
a Gerlachov 1344.11 Začiatky osídlenia obce Malcov môžeme smelo položiť do konca
12. storočia. Uhorský spisovateľ Fejér vo svojom zborníku kódexov a listín v knihe
8., zv. 4, s. 309 píše, že v roku 1338 bol Malcov už známy ako dobre osídlené
mestečko.12 Historik Uličný vo svojej knihe taktiež poznamenáva, že na základe
mnohých indikátorov ako je názvoslovie obce a existencie kráľovskej dediny Kurov
v susedstve Malcova možno predpokladať, že tunajšie sídlisko existovalo v 13.
storočí, prípadne ešte skôr. Isté je však to, že Malcov bol najstaršou dedinou
v okolí.13V prvej písomnej zmienke sa obec uvádza ako Malczow.14 Názov obce sa
menil už v rokoch 1344 a 1353 je doložená ako Malczou. V 15. storočí sa názov obce
niekoľko krát zmenil. V jeho začiatku 1410 sa uvádza ako Malchuo, v roku 1427 ako
Malchou a nakoniec k zmene došlo ešte aj v roku 1476 Malcza. Zmeny v pomenovaní
obce pokračovali ďalej ešte rokmi 1510 Malcho. Maďarizovaný tvar názvu obce
Malcov sa prvý krát uvádza v roku 1600 a to ako Malczo.15Z 18. storočia už máme
presnejšie záznamy o pomenovaní obce a to cez lexikón a atlas od J. M.Korabinského a rozsiahly miestopisný slovník A. Vályiho. Na začiatku 19. storočia
vznikla mapa a podrobný súpis miestnych a iných zemepisných názvov od J.
Lipského.
{|
|Rok
|Pomenovanie obce
|-
|1715
|Melczo16
|-
|1773
|Malczo, Malczuw
|-
|1786
|Malczow
|-
|1808
|Malczó, Mácza, Malcow
|-
|1863 a 1913
|Malcó
|-
|1920
|Maľcov
|-
|1927
|Malcov17
|}
== Obecné insignie ==
Novodobý erb obce vychádza z predlohy pečate používanej v 19. storočí, k jeho
vytvoreniu bol použitý neúplný čiernobiely odtlačok pečate z roku 1851.21 V archíve
farského úradu Malcov sa nachádza Inventárium farnosti Malcov z roku 1837, kde sa
zachoval úplný a dobre zachovalý voskový odtlačok.22Taktiež sa zachovalo typárium z roku 1868, ktoré je uložené v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove.
Staršie pečatidlo bolo vyhotovené pravdepodobne v prvej tretine 19. storočia, čo
potvrdzuje typ písma t.j. kruhopisu, ale najmä celkový prejav rytca. Zachovaný čierno
- biely odtlačok je v niektorých častiach pečatného poľa nejasný, čo sťažilo popis
symbolu. Je evidentné, že rytec do pečatidla vyryl postavu sv. Michala, ktorý v pravej
ruke drží meč, obrátený smerom nadol a v ľavej ruke váhy. Na pečati je však
viditeľná len jedna miska váh.23 Na odtlačku pečate z inventára farnosti je jasne
vidieť nielen obe misky váh, pretože pečať je zachovaná bez poškodenia, ale aj to, že
postava sv. Michala drží v pravej ruke skôr nejakú palicu ako meč.24 Svätec nie je
odetý v tradičnom rúchu, ale len v dlhšej sedliackej košeli a nad hlavou má gloriolu.
Pri nohách sú vyobrazené malé útvary pripomínajúce plápolajúce ohníčky.
V kruhopise pečate je majuskulným písmom uvedené: „SIGLLUM POSSESSIONIS
MALCZO“.25 Písmeno „Z“ je v názve obce vyryté zrkadlovo. V roku 1868 si dala
obec vyhotoviť nové typárium. Rytec prevzal motív staršieho typária, ktorého
výtvarné stvárnenie je veľmi jednoduché. V pečatnom poli je znova vyobrazená
postava sv. Michala, držiaca v prvej ruke palicu a v ľavej ruke váhy. Kruhopis
v maďarskom jazyku znie: „MALCZÓ KÖZSÉG HIV . PECSETJE 1868“.26,27
Heraldický register Slovenskej republiky na základe žiadosti Obecného úradu Malcov
o vystavenie erbovej listiny pre obec Malcov, skrze Heraldickú komisiu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky kladne posúdil návrh erbu obce Malcov vytvorený
pánom Jozefom Petrovičom a pani Kvetoslavou Honzovou. Na základe toho ho
odporučil dňa 10. mája 1999 na prijatie Obecným zastupiteľstvom v Malcove a na
následný zápis do Heraldického registra Slovenskej republiky. Podoba erbu obce
Malcov je v červenom štíte nad zlatými plameňmi striebrom odetý zlatonimbý28 muž,
pravicou držiaci rukoväť zlatého skloneného meča a ľavicou zlaté váhy. Takéto
vyobrazenie erbu obce Malcov schválené a odporúčané Heraldickou komisiou a jej
predsedom pánom Petrom Kartousom je zapísané v Heraldickom registri Slovenskej
republiky pod signatúrou M-114/99. Erb rešpektuje všetky po stáročia zachovávané
heraldické pravidlá erbovej tvorby a neexistujú prekážky k jeho používaniu najmä v obecnej pečati a tiež pri všetkých vhodných príležitostiach.29 Obecné zastupiteľstvo
schválilo nový erb obce Malcov a ostatné obecné symboly pečať a vlajku dňa 22.
mája 1999. Obecná pečať je okrúhla a má priemer 35 mm. Uprostred pečate je
spomínaný erb a pod ním v kruhopise nápis „OBEC MALCOV“. Obecnú vlajku tvoria
štyri pozdĺžne pruhy zľava doprava vo farbách a v pomeroch na plochu vlajky: biela
2/6, červená 1/6, žltá 2/6 a znova červená 1/6. Ukončenie vlajke je trojcípe.30
== SAKRÁLNE STAVBY ==
Tak, ako uvádzajú aj najstaršie písomné pramene o Malcovskom chráme, do
dnešných dní nevieme presne povedať, kto a kedy chrám postavil.221 Ľudové podanie
zasadzuje stavbu chrámu do doby prvej písomnej zmienky o obci, respektíve do prvej
dekády po nej.222 Avšak aj najstarší doložený písomný prameň o existencii chrámu v Malcove je vzhľadom k okolitým sakrálnym stavbám pomerne starý.223 S istotou
môžeme povedať, že chrám v Malcove stál už v roku 1454. Aj architektonická
štruktúra a odborný posudok archeológov a architektov odkazujú na gotický pôvod.
Kostol je podľa nich pôvodne gotický z 1. polovice 14. storočia, ale na začiatku 19.
storočia klasicisticky prestavaný. Z pôvodnej gotickej stavby je časť obvodového
muriva chrámu a veže. Vo veži sa zachovalo jedno gotické okno s kamenným prútom
v ostení. Inak je vonkajšia úprava prevedená v tradícií východoslovenského
klasicizmu.225 Prvá priama písomná zmienka o tom, že chrám je murovaný pochádza
z roku 1734. Vizitácia šarišského komitátu podáva správu, že cerkev je starobylá
kamenná a v primeranom stave.
V roku 1838
bola na miestnom cintoríne Hurka veriacimi roľníkmi Jánom Ronďošom, Jurajom
Kačmárom, Michalom Glovňom a Jánom Križanským postavená na vlastné náklady
z kameňa kaplnka Narodenia Presvätej Bohorodičky.
Malá kaplnka postavená bola v roku 1943 a zasvätená sv. prorokovi Eliášovi.321 Ide o malú kaplnku
postavenú z kameňa.
Jaskyňa
Lurdskej Panny vybudovaná pri vstupe na miestny cintorín. Postavená bola Jánom
Mašľárom v roku 1977 ako vďaka za uzdravenie.
V Malcove je aj rímskokatolícky kostol zasvätený Sedembolestnej Panny Marie.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné proktyprojekty==
{{Projekt|commonscat=Malcov}}
| 