Sedmohradsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie |
|||
Riadok 42:
Počas tureckých výbojov sa Sedmohradsko ocitlo priamo na vojnovej línii. [[Uhorsko]] nedokázalo Osmanom odolať a v bitke pri Moháči bolo 29. 8. 1526 porazené. Po smrti uhorského kráľa Ľudovíta II. mal na uhorský trón nastúpiť Ferdinand Habsburský, no časť šľachty to odmietla a na trón si zvolila Jána Zápoľského, sedmohradské knieža. Počas nasledujúcich bojov (väčšinou na území Slovenska) ani jeden z nich nedokázal zvíťaziť, a tak si neobsadené Uhorsko rozdelili (1538), Sedmohradsko a východná časť Uhorska (vrátane [[Abovská župa|Abovskej]], [[Uh (župa)|Užskej]] a [[Zemplín (župa)|Zemplínskej]] stolice na východe Slovenska) pripadli Jánovi Zápoľskému (Sedmohradsku), zvyšok pripadol Rakúsku. Po dobytí Budína Turkami (1541) došlo k istým presunom, predovšetkým dnešné Maďarsko pripadlo Turkom a východné Slovensko Rakúsku. No v priebehu nasledujúcich 150 rokov bola východná časť východného Slovenska niekoľkokrát súčasťou Sedmohradska.
Roku [[1547]] uzavrel [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] ponižujúci mier s Osmanskými Turkami, v ktorom uznal Sedmohradsko za samostatné kniežatstvo. Sedmohradsko sa stalo tureckým vazalom. Napriek tomu, že v Sedmohradsku prevládalo rumunské obyvateľstvo, vládu mala v rukách prevažne maďarská šľachta.
Roku 1606 Rakúsko uznalo jeho samostatnosť ako Sedmohradské kniežatstvo (oddelené od Kráľovského Uhorska), ktorú však potom striedavo neuznávalo a uznávalo, podľa toho aké úspešné boli práve protihabsburské povstania (organizované zo Sedmohradska, no odohrávajúce sa na Slovensku). Sedmohradskí vojvodovia boli totiž protestanti, bojujúci za zachovanie svojich práv voči katolíckej monarchii. Sedmohradsko bolo jednou z mála krajín v Európe, kde vedľa seba pokojne nažívali rímski a grécki katolíci, kalvinisti a luteráni. Rumunskí ortodoxní neboli uznávaní.
Riadok 49:
== Revolúcia v Uhorsku ==
Uhorský snem počas revolúcie v rokoch 1848 – 49 požadoval pripojenie Sedmohradska k Uhorsku. Sedmohradský snem (ovládaný prevažne maďarskou šľachtou) to schválil, no malo to za následok vypuknutie povstania Rumunov a Sasov, ktorí spojenie s Uhorskom odmietali. Tí pod vedením rakúskych dôstojníkov napadli maďarskú šľachtu, ktorú viedol poľský generál
== Rakúsko-uhorské vyrovnanie ==
Riadok 60:
{{referencie}}
== Literatúra ==
* ZAHORÁN, Csaba: Sporná história krajiny za lesom. In: ''Historická revue'', roč. XXVI, 2015, č. 11, s. 38 - 42.
* LUPESCU, Radu: Sedmohradsko, provincia siedmich hradov. In: ''Historická revue'', roč. XXVI, 2015, č. 11, s. 44 - 48.
* SZÁSZ, Zoltán: Národy v ohni revolúcie : Sedmohradsko v rokoch 1848/1849. In: ''Historická revue'', roč. XXVI, 2015, č. 11, s. 54 - 60.
* GHIŞA, Ciprian: Tri storočia jednej identity : Dejiny gréckokatolíckej cirkvi v Sedmohradsku. In: ''Historická revue'', roč. XXVI, 2015, č. 11, s. 61 - 65.
* SĂLĂGEAN, Marcela: Sedmohradsko v Rumunsku : Integrácia krajiny do Rumunského kráľovstva v medzivojnovom období. In: ''Historická revue'', roč. XXVI, 2015, č. 11, s. 66 - 69.
* NOVÁK, Zoltán Csaba: Socialistický experiment : Etnické a spoločenské zmeny v Sedmohradsku v 2. polovici 20. storočia. In: ''Historická revue'', roč. XXVI, 2015, č. 11, s. 70 - 75.
{{Administratívne členenie Rumunska}}
| |||