Edwin McMillan: Rozdiel medzi revíziami

d
úvod: norm.; IB norm.; wl. dátum; kat.: +3: Osobnosti USA škótskeho pôvodu, …; typog.; drob.; w: 0.55
(šablóna)
d (úvod: norm.; IB norm.; wl. dátum; kat.: +3: Osobnosti USA škótskeho pôvodu, …; typog.; drob.; w: 0.55)
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater = [[California Institute of Technology]]<br />[[Princeton University]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Manželka =
| ZnámaPartnerka vďaka =
| Deti =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Edwin Mattison McMillan''' (* [[18. september]] [[1907]]{{--}}† [[7. september]] [[1991]]) bol [[Spojené štáty americké|americký]] [[fyzika|fyzik]], ktorý je považovaný za prvého výrobcu [[transurán]]u. V roku [[1951]] spolu s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]].
 
V roku [[1924]] začal študovať na [[California Institute of Technology|Kalifornskom technickom inštitúte]] (Caltech). V roku [[1928]] tu získal titul [[Bachelor of Science]] a v roku [[1929]] titul [[Master of Science]]. V roku [[1932]] získal [[Ph.D.]] na [[Princeton University|Princetonskej univerzite]].
 
Než získal doktorát, bol v skupine [[Ernest Orlando Lawrence|Ernesta Orlanda Lawrenca]] a v roku [[1934]] začal pracovať v novo vzniknutej [[Berkeley Radiation Laboratory]].
 
V roku [[1940]] spolu s [[Philip Abelson|Philipom Abelsonom]] pri bombardovaní tenkej uránovej fólie [[neutrón]]mi vytvoril [[neptúnium]]. Potom ale začal s výskumom radarov na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] a ďalšie [[transurán]]y objavil [[Glenn Seaborg]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pracoval na [[projekt Manhattan|projekte Manhattan]] v [[Los Alamos National Laboratory|Národnom laboratóriu Los Alamos]]. V roku [[1946]] sa stal profesorom na [[University of California, Berkeley|Kalifornskej univerzite v Berkeley]]. Potom sa vrátil do Berkeley Radiation Laboratory a po smrti Ernesta Lawrenca v roku [[1958]] sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Do dôchodku odišiel v roku [[1973]].
 
V roku [[1945]] vyvinul niekoľko metód na vylepšenie [[cyklotrón]]u, čo viedlo k vynálezu [[synchrotrón]]u. Ten bol použitý k objavu mnohých nových chemických prvkov.
 
V roku [[1951]] získal s [[Glenn Seaborg|Glennom Seaborgom]] [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za "objavy v chémii transuránových prvkov".
 
== Externé odkazy ==
 
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Edwin McMillan|12823821}}
 
{{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1951 – 1975}}
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]]
[[Kategória:Absolventi Princeton University]]
[[Kategória:OsobnostiČlenovia zUnited KalifornieStates National Academy of Sciences]]
[[Kategória:Osobnosti USA škótskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Pasadeny (Kalifornia)]]
93 513

úprav