Biela krvinka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 71 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
wikilinky, formulácia, typografia
Bez shrnutí editace
d (wikilinky, formulácia, typografia)
[[Súbor:Red White Blood cells.jpg|náhľad|Zľava: [[Červená krvinka]], [[krvná doštička]] a biela krvinka pod [[Rastrový elektrónový mikroskop|SEM mikroskopom]]]]
 
'''Biele krvinky''' alebo '''leukocyty''' sú [[krvné telieska]], ktoré tvoria najdôležitejšiu časť [[imuninocyty|imunocytov]], buniek tvoriacich bunkovú zložku [[imunitný systém|imunitného systému]]. Obsahujú [[jadro bunky|jadro]], nemajú však stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať. a naNa rozdiel od [[červené krvinky|červených krviniek]] sú bezfarebné a ich množstvo v krvi[[krv]]i je podstatne nižšie. Vyskytujú sa predovšetkým v [[krv]]ikrvi, [[kostná dreň|kostnej dreni]], v [[lymfatické orgány|lymfatických orgánoch]], na povrchu [[sliznica|slizníc]], ale aj v iných tkanivách. V jednom litri krvi človeka je ich priemerný počet medzi 4 až 9 miliardami.
 
Všetky druhy leukocytov pochádzajú z pluripotentných [[kmeňová bunka|kmeňových buniek]], ktorých malé množstvo je po celý život udržované v kostnej dreni. Pod vplyvom rôznych faktorov sa kmeňová bunka diferencuje na rôzne druhy leukocytov, ktoré je možné na základe vývojovej rady rozdeliť na bunky myeloidnej línie (vznikajúce z myeloidného prekurzoru) a bunky lymfoidnej línie (tzv. [[lymfocyt]], vznikajúce z lymfoidného progenitoru). Zatiaľ čo všetky bunky myeloidnej línie tvoria základ nešpecifickej časti imunitného systému, lymfocyty tvoria (okrem [[NK bunka|NK buniek]]) časť špecifickú. Väčšina buniek myeloidnej línie je schopná [[fagocytóza|fagocytózy]] a niektoré z nich fungujú ako tzv. [[antigén prezentujúce bunky]] (APC, z angl. '''a'''ntigen '''p'''resenting '''c'''ells). Z myeloidnej línie pochádzajú aj [[Erytrocyt|erytrocyty]] (červené krvinky) a [[trombocyt]]y (krvné doštičky), ktoré však nepatria medzi leukocyty. Lymfocyty sú zodpovedné za špecifickú imunitnú odpoveď, namierenú proti konkrétnemu [[antigén]]u<ref name=Horejsi>{{Citácia knihy | priezvisko = Hořejší | meno = Václav a kol | titul = Základy imunologie | vydavateľ = TRITON | miesto = Praha | rok = 2013 | vydanie = 5 | isbn = 978-80-7387-713-2 | kapitola = 11 | strany = 154-156 | jazyk = po česky }}</ref>.
 
Na základe funkcie a morfológie sa leukocyty rozdeľujú do viacerých skupín: granulocyty, monocyty a lymfocyty. Medzi [[granulocyt]]y patria neutrofily, eozinofily, bazofily a mastocyty. Ostatné bunky patria medzi tzv. agranulocyty. Monocyty sa ďalej diferencujú na makrofágy a dendritické bunky.<ref name=Horejsi/>.
 
== Granulocyty ==
{{Main|Granulocyt}}
 
Spoločným znakom tejto skupiny buniek je polymorfonuklearita, čiže rôznorodosť v tvare jadra, ktoré je typicky rozdelené na tri laloky. Ich imunitná reakcia je sprostredkovaná procesom tzv. degranulácie, pri ktorej je obsah granúl vyliaty do priestoru medzi granulocytom a cieľovou bunkou.<ref name=Horejsi/>.
 
=== Neutrofily ===
{{Main|Neutrofilné granulocyty}}
Neutrofily tvoria 60 – 70 % zo všetkých bielych krviniek v krvi zdravého dospelého človeka. Väčšina z nich sa fyziologicky nachádza v krvi a do [[tkanivo|tkanív]] putujú až po prijatí signálu o prebiehajúcej infekcii. Reagujú predovšetkým na extracelulárne [[baktéria|baktérie]]. Ich doba života je pomerne krátka (6 – 8 hodín).<ref name=Horejsi/>.
 
Neutrofily tvoria 60 – 70 % zo všetkých bielych krviniek v krvi zdravého dospelého človeka. Väčšina z nich sa fyziologicky nachádza v krvi a do [[tkanivo|tkanív]] putujú až po prijatí signálu o prebiehajúcej infekcii. Reagujú predovšetkým na extracelulárne [[baktéria|baktérie]]. Ich doba života je pomerne krátka (6 – 8 hodín)<ref name=Horejsi/>.
 
=== Eozinofily ===
{{Main|Eozinofilné granulocyty}}
Eozinofily tvoria približne 1 – 3 % leukocytov v krvi človeka a podobne ako neutrofily putujú do tkanív po obdržaní špecifických signálov. Významne sa podieľajú na obrane pred extracelulárnymi a niektorými intracelulárnymi [[parazit]]mi.<ref name=Horejsi/>.
 
Eozinofily tvoria približne 1 – 3 % leukocytov v krvi človeka a podobne ako neutrofily putujú do tkanív po obdržaní špecifických signálov. Významne sa podieľajú na obrane pred extracelulárnymi a niektorými intracelulárnymi [[parazit]]mi<ref name=Horejsi/>.
 
=== Bazofily ===
{{Main|Bazofilné granulocyty}}
Bazofily, narozdielna rozdiel od ostatných granulocytov, nemajú schopnosť fagocytovať ostatné bunky. Dlho boli považované za v krvi cirkulujúcu formu mastocytov, ukázalo sa však, že ide o terminálne diferencované bunky. Svojou receptorovou výbavou, obsahom granulígranúl, spôsobmi stimulácie a funkciami sú si však s nimi podobné. Hrajú dôležitú rolu pri vzniku [[anafylaktický šok|anafylaktického šoku]].<ref name=Horejsi/>.
 
Bazofily, narozdiel od ostatných granulocytov, nemajú schopnosť fagocytovať ostatné bunky. Dlho boli považované za v krvi cirkulujúcu formu mastocytov, ukázalo sa však, že ide o terminálne diferencované bunky. Svojou receptorovou výbavou, obsahom granulí, spôsobmi stimulácie a funkciami sú si však s nimi podobné. Hrajú dôležitú rolu pri vzniku [[anafylaktický šok|anafylaktického šoku]]<ref name=Horejsi/>.
 
=== Mastocyty ===
{{Main|Mastocyty}}
Hlavnou úlohou mastocytov je produkcia a sekrécia fyziologicky účinných látok. Po diferenciácii putujú z kostnej drene krvou do tkanív a podľa miesta výskytu sa rozdeľujú na spojivové a sližničné. Sú to jedny z prvých buniek aktivovaných pri zápale[[zápal]]e a rolu hrajú v obrane proti infekciám spôsobeným parazitmi. Spoločne s bazofilmi môžu byť zodpovedné za vznik anafylaktického šoku a ich funkcia úzko súvisí so vznikom [[alergia|alergií]].<ref name=Horejsi/>.
 
Hlavnou úlohou mastocytov je produkcia a sekrécia fyziologicky účinných látok. Po diferenciácii putujú z kostnej drene krvou do tkanív a podľa miesta výskytu sa rozdeľujú na spojivové a sližničné. Sú to jedny z prvých buniek aktivovaných pri zápale a rolu hrajú v obrane proti infekciám spôsobeným parazitmi. Spoločne s bazofilmi môžu byť zodpovedné za vznik anafylaktického šoku a ich funkcia úzko súvisí so vznikom [[alergia|alergií]]<ref name=Horejsi/>.
 
== Monocyty ==
{{Main|Monocyt}}
Tieto bunky tvoria 5-10 % všetkých leukocytov v krvi a ide o hlavné fagocytujúce bunky imunitného systému. Ich úloha spočíva v dopĺňaní počtu [[makrofág]]ov a [[dendritická bunka|dendritických buniek]]. Sú to najväčšie leukocyty. a sú schopné rýchleho transportu na miesto zápalu a rýchlej diferenciácie na makrofágy alebo dendritické bunky.<ref name=Horejsi/>.
 
Tieto bunky tvoria 5-10 % všetkých leukocytov v krvi a ide o hlavné fagocytujúce bunky imunitného systému. Ich úloha spočíva v dopĺňaní počtu [[makrofág]]ov a [[dendritická bunka|dendritických buniek]]. Sú to najväčšie leukocyty a sú schopné rýchleho transportu na miesto zápalu a rýchlej diferenciácie na makrofágy alebo dendritické bunky<ref name=Horejsi/>.
 
=== Makrofágy ===
{{Main|Makrofág}}
Makrofágy sú tkanivovou formou monocytov. Na rozdiel od neutrofilov, [[expresia|exprimujú]] na svojom povrchu MHC glykoproteíny druhej triedy (MHC gp II) a môžu tak plniť úlohu antigén prezentujúcich buniek. Makrofágy fagocytujú predovšetkým pozostatky buniek po [[apoptóza|apoptóze]] a iné odpadné častice. Pri zápale navyše fagocytujú aj extracelulárne a intracelulárne baktérie.<ref name=Horejsi/>.
 
Makrofágy sú tkanivovou formou monocytov. Na rozdiel od neutrofilov, exprimujú na svojom povrchu MHC glykoproteíny druhej triedy (MHC gp II) a môžu tak plniť úlohu antigén prezentujúcich buniek. Makrofágy fagocytujú predovšetkým pozostatky buniek po [[apoptóza|apoptóze]] a iné odpadné častice. Pri zápale navyše fagocytujú aj extracelulárne a intracelulárne baktérie<ref name=Horejsi/>.
 
=== Dendritické bunky ===
{{Main|Dendritické bunky}}
Dendritické bunky sú najschopnejšie antigén prezentujúce bunky. Nezrelé sa nachádzajú na miestach styku organizmu s okolnýmokolitým prostredím, hlavne na [[koža|koži]] a slizniciach dýchacieho a gastrointestinálneho traktu, v menšom množstve sa však nachádzajú vo všetkých orgánoch. Dendritické bunky pohlcujú vlastné poškodené bunky a putujú do lymfatických uzlín. Na svojich MHC gp II vystavujú naštiepené [[peptid]]ické fragmenty z pohltených buniek a prezentujú ich [[lymfocyt T|T-lymfocytom]], čím tvoria základné prepojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou.<ref name=Horejsi/>.
 
Dendritické bunky sú najschopnejšie antigén prezentujúce bunky. Nezrelé sa nachádzajú na miestach styku organizmu s okolným prostredím, hlavne na koži a slizniciach dýchacieho a gastrointestinálneho traktu, v menšom množstve sa však nachádzajú vo všetkých orgánoch. Dendritické bunky pohlcujú vlastné poškodené bunky a putujú do lymfatických uzlín. Na svojich MHC gp II vystavujú naštiepené [[peptid]]ické fragmenty z pohltených buniek a prezentujú ich [[lymfocyt T|T-lymfocytom]], čím tvoria základné prepojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou<ref name=Horejsi/>.
 
== Lymfocyty ==
{{Main|Lymfocyt}}
Lymfocyty sú s výnimkou NK buniek súčasťou špecifickej imunity. Ide o morfologicky podobné bunky s rôznymi funkciami.<ref name=Horejsi/>.
 
=== T-lymfocyty ===
{{Main|Lymfocyt T}}
T-lymfocyty tvoria dôležité spojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou. Tvoria sa v kostnej dreni, ich prísna selekcia následne prebieha v [[týmus|týme]] následne prebieha ich prísna selekcia. V sekundárnych lymfatických orgánoch môžu byť následne aktivované po naviazaní ich T-bunkového receptoru na MHC gp II antigén prezentujúcich buniek. Týmto spôsobom aktivované T-lymfocyty môžu byť diferencované na pomocné T-lymfocyty (Th-lymfocyty), ktoré pomáhajú aktivovať B-lymfocyty alebo na cytotoxické T-lymfocyty (Tc lymfocyty), ktoré priamo zabíjajú cieľové bunky. Ďalšou možnosťou je vznik tzv. supresorových T-lymfocytov, ktoré tlmia účinky imunitného systému.<ref name=Horejsi/>.
 
T-lymfocyty tvoria dôležité spojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou. Tvoria sa v kostnej dreni, ich prísna selekcia následne prebieha v [[týmus|týme]]. V sekundárnych lymfatických orgánoch môžu byť následne aktivované po naviazaní ich T-bunkového receptoru na MHC gp II antigén prezentujúcich buniek. Týmto spôsobom aktivované T-lymfocyty môžu byť diferencované na pomocné T-lymfocyty (Th-lymfocyty), ktoré pomáhajú aktivovať B-lymfocyty alebo na cytotoxické T-lymfocyty (Tc lymfocyty), ktoré priamo zabíjajú cieľové bunky. Ďalšou možnosťou je vznik tzv. supresorových T-lymfocytov, ktoré tlmia účinky imunitného systému<ref name=Horejsi/>.
 
=== B-lymfocyty ===
{{Main|Lymfocyt B}}
B-lymfocyty potrebujú pre svoju aktiváciu vo väčšine prípadov pomocné T-lymfocyty. Ich rola spočíva v produkcii [[protilátka|protilátok]].<ref name=Horejsi/>.
 
B-lymfocyty potrebujú pre svoju aktiváciu vo väčšine prípadov pomocné T-lymfocyty. Ich rola spočíva v produkcii [[protilátka|protilátok]]<ref name=Horejsi/>.
 
=== NK bunky ===
{{Main|NK bunka}}
NK bunky zabíjajú predovšetkým vírusom[[vírus]]om infikované a nádorové[[nádor]]ové bunky, ktoré sa dokážu skrývať pred Tc-lymfocytmi znížením expresie povrchových MHC gp I.<ref name=Horejsi/>
 
NK bunky zabíjajú predovšetkým vírusom infikované a nádorové bunky, ktoré sa dokážu skrývať pred Tc-lymfocytmi znížením expresie povrchových MHC gp I.<ref name=Horejsi/>
 
== Referencie ==
13 170

úprav