Červený obor: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 5 rokmi
d
preklepy
d (commons:Category -> commonscat)
d (preklepy)
'''Červený obor''' je veľká [[hviezda]] mimo [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]] typu K alebo M, [[červená|červenej]] farby. Patrí sem napríklad [[Aldebaran]] a [[Arktúr]]. Je to jedno zo záverečných štádií [[vývoj hviezdy|vývoja hviezd]] do 1,4 [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]].
 
Predpokladá sa, že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]] po vyčerpaní zásob [[vodík]]a v jadre. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy, čím sa zväčšujú a chladnú. Týmto sa veľmi zvýši [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosť hviezdy]], približne 1. 000 až 10. 000-krát a tiež znižuje [[efektívna teplota]]. Je to preto, lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju [[optické spektrum|spektra]]. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000[[stupeň Celzia|°C]]. Ich polomer je 10- až 100- násobný v porovnaní so [[Slnko]]m. [[Absolútna hviezdna veľkosť]] červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy.
 
Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. Čím je hviezda hmotnejšia, tým je tento proces kratší. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. V jadre sa spaľuje nahromandené [[hélium]] na [[uhlík]] a [[kyslík]], okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka. Niektoré červené obry sú zahalené do [[medzihviezdna hmota|prachového mraku]], ktorý ich jasnosť znižuje. Často sú [[premenná hviezda|premennými hviezdami]], najmä pulzujúcimi. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. Oveľa častejšie sú zastúpení v [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokopách]] ako v [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokopách]]. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia - [[planetárna hmlovina|planetárnej hmloviny]].