Dioklecián: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d preklepy |
||
Riadok 7:
== Reformy ==
Dioklecián bol po sto rokoch prvým cisárom, ktorý sa udržal pri moci dlhšie ako dvadsať rokov vďaka svojim vojenským schopnostiam a organizačnému talentu. Ríša bola v zlom stave.
Ešte skôr ako zaviedol rad nových reforiem, ktoré mali ríšu zachrániť, musel ríšu zjednotiť, lebo na západe vládol od roku [[283]] starší brat mŕtveho cisára [[Carinus]]. K ich ozbrojenému meraniu síl došlo onedlho, skončilo prehrou Carina pri rieke [[Velika Morava|Morave]] v dnešnom [[Srbsko|Srbsku]]. Dioklecián si potom v prvom rade upevnil moc a zabezpečil sa oddanou telesnou strážou a tajnou službou. Pre posilnenie svojej autority sa nechával titulovať "pán a boh" (''Dominus et Deus)'', podobne ako už cisár [[Domicián]]. S tým sa ale kresťania nevedeli z pochopiteľných náboženských dôvodov zmieriť. Dioklecián to však nerobil zo samoľúbosti, ale čisto z praktických potrieb. Len silný a ctený vladár totiž mohol Rím vyviesť zo zúfalej situácie, v akej sa momentálne nachádzal.
Riadok 36:
== Abdikácia ==
V roku [[305]] sa päťdesiatdeväťročný Dioklecián vzdal vlády a donútil k abdikácii aj svojho spoluvládcu Maximiana. Na ich miesta augustov nastúpili [[Galerius]] a [[Konštantius Chlorus]], z ktorých každý si vybral dvoch nových caesarov. V roku 306 však neočakávane zomrel Konštantius Chlorus a vojsko v Británii, ktorému velil, nečakalo na rozhodnutie kolektívu vládnucich cisárov a bez ich vedomia zvolilo za cisára Constantina ([[Konštantín Veľký]]), syna Konštantia Chlora. Následne aj v ďalších častiach ríše sa dali prevolať za cisárov ďalší velitelia vojska, takže v jednom
Dioklecián sa odsťahoval do prímorského [[Diokleciánov palác|paláca]] v dalmatínskom meste [[Split|Salonae]]. V roku 308 (alebo 309) ho súperiaci cisári pozvali na schôdzku v panónskom [[Carnuntum|Carnunte]], aby pomohol vyriešiť problémy v ríši, ale to sa starému cisárovi nepodarilo. Vrátil sa späť do Splitu a v pokoji zomrel v roku [[313]].
|