Otvoriť hlavné menu

Zmeny

d
gramatika
[[Súbor:Adult Caenorhabditis elegans.jpg| náhľad|[[Červ]] ''[[Caenorhabditis elegans]]'' je príkladom dobre známeho mnohobunkového živočícha; každá z jeho 1090 [[somatická bunka|somatických buniek]] má svoj osud presne určený<ref>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž |meno=Vojtech|spoluautori =et al.|titul =Smrt jako součást života |vydavateľ=NIDM| místo=Praha|rok=2008|url=http://www.biologickaolympiada.cz/files/pripravne_texty/PT2008.pdf}}</ref>]]
{{Hlavný článok|Mnohobunkový organizmus}}
U eukaryotov mnohobunkovosť vznikla niekoľkokrát nezávisle naod sebeseba, zvlášť u živočíchov, rastlín, húb a mnohých ďalších eukaryotických [[taxón]]ov.<ref name=brooke>{{Citácia periodika |meno=Nina M. |priezvisko=Brooke |meno2=Peter W. H. |priezvisko2=Holland |mesiac=december |rok=2003 |titul=The evolution of multicellularity and early animal genomes |periodikum=Current Opinion in Genetics & Development |ročník=13 |číslo=6 |strany=599–603 |pmid=14638321 |doi=10.1016/j.gde.2003.09.002 |jazyk=po anglicky}}</ref> Vznik (respektíve vzniky) mnohobunkovosti bol značným evolučným úspechom eukaryotov. Vyriešená bola napríklad otázka vzájomného dorozumievania buniek a vzájomnej deľby práce.<ref>{{Citácia periodika |meno=Iñaki |priezvisko=Ruiz-Trillo |meno2=Gertraud |priezvisko2=Burger |meno3=Peter W. H. |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |mesiac=marec |rok=2007 |titul=The origins of multicellularity: a multi-taxon genome initiative |periodikum=Trends in Genetics |ročník=23 |číslo=3 |strany=113–8 |pmid=17275133 |doi=10.1016/j.tig.2007.01.005 |jazyk=po anglicky}}</ref> U mnohobunkových živočíchov sú unikátne nielen gény zaisťujúce správny embryonálny vývoj (napr. [[hox gén]]y), ale aj gény zaisťujúce komunikáciu medzi bunkami. U mnohobunkovcov sa vyskytujú aj nové bunkové štruktúry nepozorované u jednobunkovcov ([[Desmozóm|dezmozómy]] a iné [[bunkový spoj|bunkové spoje]]).<ref name=genomemulticell />
 
Najstaršie mnohobunkové živočíchy, ktoré sú dnes známe, žili v období [[ediakara]] niekedy pred 570 – 550 miliónmi rokov,<ref name=genomemulticell>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Gertraud |priezvisko=Burger |meno2=Michael W. |priezvisko2=Gray |meno3=Peter |priezvisko3=Holland |spoluautori=et al. |titul=Animals and Fungi: Common Origin, but Independent Approaches to Multicellularity |url=http://www.genome.gov/Pages/Research/Sequencing/SeqProposals/MulticellularityProject.pdf |vydavateľ=National Human Genome Research Institute |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ako napovedajú aj niektoré údaje z [[molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Zreteľnejší fosílny záznam sa však objavuje až v [[kambrium|kambriu]]. Z tohto obdobia, označovaného aj ako [[kambrická explózia]] druhov, pochádza množstvo fosílnych dokladov súčasných živočíšnych [[Kmeň (taxonómia)|kmeňov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| edícia = Vyd. 1| vydavateľ = Scientia| isbn = 80-86960-08-0| strany = 255| priezvisko = Zrzavý| meno = Jan| titul = Fylogeneze živočišné říše| miesto = Praha| rok = 2006 | url = http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/178362804D46C4E8C12570A50063FB76}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Ben |priezvisko=Waggoner |meno2=Allen G. |priezvisko2=Collins |titul=Life During the Cambrian Period |url=http://www.ucmp.berkeley.edu/cambrian/camblife.html |vydavateľ=Regents of the University of California |dátum vydania=1994-11-22 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-04 |jazyk=po anglicky}}</ref> Táto „explózia“, však môže byť iba zdanlivá, pretože podstatným rozdielom kambrických a prekambrických mnohobunkovcov, je objavenie sa pevných schránok, ktoré sa podstatne lepšie zachovávajú v [[usadená hornina|usadených horninách]]. To malo za následok, že na rozhraní ediakary a kambria sa naraz objavujú bohaté, rozmanité fauny v lokalitách takmer na celom zemskom povrchu.<ref name="Mišík et al., 1985"/> U rastlín (vrátane mnohých [[červené riasy|červených rias]] a [[zelené riasy|zelených rias]]) sa mnohobunkovosť vyvinula hneď niekoľkokrát, a to zrejme v súvislosti s tým, že [[fotosyntéza|fotosyntetizujúce]] organizmy sa nemusia toľko pohybovať za potravou.<ref name=prednaska>{{citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čepička | meno = Ivan| priezvisko2=Neustupa| meno2 = Jiří | priezvisko3=Kostka |meno3=Martin |titul = Protistologie: záznam přednášek na internetu | rok = 2007 | místo = Univerzita Karlova, Přírodovědná fakulta UK | url = http://parasite.natur.cuni.cz/~cepicka/protist.html}}</ref> Vývoj mnohobunkového usporiadania sa u rastlín uberal troma základnými cestami. Niektoré [[kolónia (biológia)|kolónie]] zelených rias, aké tvorí napr. [[váľač gúľavý]] (''Volvox globator''), sa sformovali z niekoľkých pôvodných jedincov. Inokedy sa v pôvodnej bunke mnohonásobne delilo [[bunkové jadro|jadro]], čím došlo k vzniku jednobunkových, ale viacjadrových [[Stielka|stielok]] (napr. rod ''[[Caulerpa]]''). Tretí spôsob vzniku mnohobunkových rastlín je ten, že pôvodná bunka sa mitoticky delila a jednotlivé dcérske bunky sa špecializovali na určité funkcie.<ref name=campbell /> U húb nie je možné pozorovať nejaký všeobecný trend k mnohobunkovosti a nie je úplne jasné, koľkokrát v rámci húb mnohobunkovosť vznikla.<ref name=genomemulticell />