Nahuatl: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 13 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
No edit summary
 
== Dejiny ==
 
Aztéckym jazykom sa v strednom [[Mexiko|Mexiku]] hovorí zrejme už od [[7. storočia]]. Aztécke písmo, ktorým [[Aztékovia]] zapisovali svoj jazyk, siaha do [[14. storočie|14. storočia]]. Ide o piktografické písmo s prvkami hieroglyfiky. V [[Aztécka ríša|Aztéckej ríši]] ([[14. storočie|14.]] - [[16. storočie]]) sa s vojenskými úspechmi šírila aztécka kultúra a s ňou aj aztéčtina ďaleko mimo stredného Mexika. Roku [[1521]] ríšu dobyli [[Španieli]], preto sa od [[16. storočie|16. storočia]] používa [[latinka]] na základe dobovej španielskej grafiky. Dnes sa nahuatl používa napr. na základných školách, vydávajú sa v ňom učebnice, najmä literatúra na čítanie - čítanky, zborníky folklóru a pod.
 
 
== Fonológia ==
 
''Klasický nahuatl'' má nasledujúce hlásky:
* samohlásky: {{IPA|/a/}}, {{IPA|/e/}}, {{IPA|/i/}}, {{IPA|/o/}}, ktoré sa vyskytujú aj v dlhej podobe;
 
== Ortografia ==
 
V súčasnosti existuje viacero rôznych spôsobov, ako zapisovať jednotlivé hlásky jazyka. Pre aztéčtinu boli vytvorené rôzne ortografie a medzi tie najvýznamnejšie patrí pravopis, ktorý spolu s gramatikou zostavil taliansky jezuita Horacio Carochi (1586 – 1666). Neskôr bol tento pravopis upravený (J. Richard Andrews, Frances Karttunen, Michel Launey) a dnes sa používa napr. v [[:nah:Calīxatl|aztéckej jazykovej verzii Wikipédie]]; jednotlivým hláskam jazyka nahuatl sú priradené grafémy alebo digramy podľa nasledujúcej tabuľky:
 
 
=== Ďalšie ortografie ===
 
Okrem hore uvedeného pravopisu existujú aj ďalšie, odlišujúce sa použitím iných písmen pre jednotlivé hlásky:
* Samohlásky sa zvyknú písať bez diakritiky (a, e, i, o), príp. sa používa iná diakritika - napr. v slovenských textoch dĺžne (á, é, í, ó). Niekedy sa vyskytuje aj samohláska ''u'', ktorá je však len akousi obmenou samohlásky ''o''.
 
== Gramatika ==
 
Najnápadnejšou črtou podstatného mena je určitý člen ''-tli'', archaickejší ''-in'' (napr. ''michtli'', ''michin'' - ryba); pred samohláskou sa redukuje na ''-tl'' (napr. ''atl'' - voda); po spoluhláske ''l'' sa mení na ''-li'' (napr. ''calli'' - dom). Nie všetky [[substantíva]] majú člen. Množné číslo sa tvorí rozličnými spôsobmi: reduplikáciou prvej slabiky (napr. ''coatl'' - had; ''cocoa'' - hady), vynechaním koncového ''-tl'' a glotalizáciou poslednej slabiky (napr. ''cihuatl'' - žena; ''cihua'' - ženy), najčastejšie však koncovkami ''-me'', ''-tin'', ''-que'' (napr. ''tepetl'' - hora; ''tepeme'' - hory). Niekedy sa kombinuje viacero prostriedkov. Substantíva možno modifikovať rozličnými odvodzovacími sufixmi. Za základný tvar slovesa sa pokladá 3. osoba prítomného času. Osobnými ukazovateľmi sú prefixy ''ni-'', ''ti-'', ''0-'', ''ti-'', ''an-'', ''0-''. Najnápadnejšou črtou aztéckeho slovesa (klasického nahuatlu) bola inkorporácia, t. j. vkladanie menného objektu medzi prefix osoby a čísla a slovesný tvar; ak nebol pri tranzitívnom slovese objekt vyjadrený, pridávala sa za agentívny prefix predpona ''te-'', pokiaľ išlo o osobu, alebo ''tla-'', pokiaľ išlo o vec; napr. ''nitenotza'' - volám niekoho; ''nitlacua'' - niečo jem. Centrom vetnej štruktúry v jazyku nahuatl bolo sloveso; subjekt a objekt mohol byť vyjadrený inflexionálnymi prefixmi alebo inkorporovanými nominálnymi kmeňmi.
 
 
== Externé odkazy ==
 
* {{filit|fvn/nahuatl.html}}
* [{{URL|http://nah.wikipedia.org/wiki/Cal%C4%ABxatl |Huiquipedia, aztécka jazyková verzia Wikipédie]}}
 
[[Kategória:Aztékovia]]
113 801

úprav