→Život
d (odkaz fix.) |
(→Život) |
||
|
Rovnako ako jeho slávny strýko, Plínius Mladší sa narodil v meste [[Comum Novum]] (dnes [[Como]]) ako syn buď istého Lucia alebo Gaia Caecilia a jeho manželky Plinie Marcelly, sestry Plínia Staršieho. Jeho predok z otcovskej strany bol slávny politik a vojvodca [[Quintus Caecilius Metellius Pius Scipio Nasica]] (100 – 46 pred Kr.), ktorý bojoval v [[neskorá rímska republika|občianskej vojne]] na strane [[Gnaeus Pompeius|Pompeia]].
Otec Plínia Mladšieho zomrel v jeho útlom veku, takže o jeho výchovu sa starala matka a jej príbuzní. Jeho poručníkom bol v dobe jeho detstva význačný vojvodca [[Lucius Verginius Rufus]]. Podľa štandardov jeho doby bol Plínius poslaný za ďalším vzdelaním do Ríma, kde sa jeho učiteľmi stali [[Marcus Fabius Quintilianus]] a [[Nicetes Sacerdos]] zo [[Smyrna|Smyrny]]. Práve v tejto dobe sa mladý Plínius zblížil so svojim strýkom. Sprevádzal ho pri koordinácii evakuácie [[Pompeje|Pompejí]] počas výbuchu Vezuvu (79), pri ktorom prišiel Plínius Starší o život. [[erupcia|Erupciu]], jej dôsledky i strýkovu smrť neskôr popísal Plínius Mladší v svojej korešpondencii. V svojom závete odkázal Plínius Starší celý svoj majetok svojmu synovci a zároveň ho [[adopcia (osvojenie osoby)|adoptoval]] za svojho dediča (tým si podľa rímskeho zvyku pridal Gaius Caecilius
Po absolvovaní vyššieho vzdelania začal Plínius tradičnú kariéru verejného činiteľa (''[[cursus honorum]]'') v politickej aj právnej sfére. Presadil sa ako právnik na [[centumviri|centumvirálnom]] súde, ktorý sa zaoberal otázkami dedičstva. Pôsobil ako žalobca aj obhajca v niekoľkých procesoch so správcami provincií – [[Baebius Massus|Baebiom Massom]], správcom [[Baetica|Baetiky]], [[Marius Priscus|Mariom Priscom]], správcom [[Africa (provincia)|Afriky]] (viedol obžalobu spolu so svojim priateľom, budúcim cisárom [[Traján]]om), [[Gaius Caecilius Classicus|Gaiom Caeciliom Classicom]], ďalším správcom [[Baetica|Baetiky]], a dvoma správcami provincie [[Bitýnia|Bitýnie]], ktorú, ironicky, sám neskôr spravoval, [[Gaius Iulius Bassus|Gaiom Iuliom Bassom]] a [[Varenus Rufus|Varenom Rufom]]. Plínius dokázal prežiť všetky nástrahy aktívneho politického života počas cisárstva, obzvlášť počas vlády cisára [[Domitianus|Domitiana]] (81 – 96), a prejsť všetkými významnými úradnými funkciami. Roku 88 alebo 89 zastával úrad [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestora]], roku 91 [[tribún ľudu|tribúna ľudu]], roku 93 [[prétor]]a a roku 100 najvyšší úrad cursu, [[konzul (staroveký Rím)|konzulát]]. Roku 98 bol navyše zvolený za dozorcu nad štátnou pokladňou (''praefectus aerarii Saturni''), akéhosi rímskeho ministra financií. Po svojom konzuláte získal správu provincie [[Bitýnia]] na rok 103. V rokoch 104 – 107 mu bola zverená funkcia dozerateľa nad brehmi [[Tiber]]u (''curator alvei Tiberi''). Ako poslednú funkciu zastával úrad cisárskeho vyslanca (''legatus Augusti'') v Bitýnii od roku 110.
| |||