Kláštor a kostol kamaldulov na Zobore: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
základný výhonok, prevzatie pár viet z Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore
 
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
 
Ruiny a čiastočne zachované budovy kláštora sú súčasťou areálu [[Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor|Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor]].
 
== História Zoborského kláštora ==
V [[Legenda sv. Svorada a Beňadika|legende o sv. Svoradovi a Beňadikovi]], ktorú napísal péčsky [[biskup Maurus]], je písomne doložená existencia [[Kláštor na Zobore|kláštora na Zobore]]. V kláštore sa vychovávali kňazi nielen pre [[Biskupstvo Nitra|nitrianske biskupstvo]], ale aj pre vnútromisijnú činnosť. Kláštor bol spätý svojím patrocíniom s [[Kláštor benediktínov|Kláštorom benediktínov]] v St. Pöltene v Rakúsku. Okrem [[Duchovná činnosť|duchovného poslania]] bola pre benediktínov dôležitá aj poľnohospodárska činnosť. Dôkazom je to, že sa pričinili na zakladaní prvých vinohradov na Zobore, našich predkov naučili obrábať polia, pestovať ovocie a ukázali im aj ako sa starať o včely. [[Zoborský kláštor]] sa stal hodnoverným miestom, kde sa uchovávali, spisovali a vydávali rôzne dôležité listiny, čoho sú dôkazom aj najstaršie dochované písomné zmienky o Zobore - [[Zoborská listina|Zoborské listiny]] z rokov 1111 a 1113.
 
Dlhodobú prosperitu kláštora zabezpečovali majetky. Po vzniku rozporu medzi [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomským arcibiskupom]] a uhorským kráľom [[Matej Korvín|Matejom Korvínom]] nastal nečakaný koniec opátstva, keďže sa mnísi postavili na stranu arcibiskupa a Matej Korvín sa im odplatil tým, že opátstvo zrušil. Kláštor bol vyplienený a úplne zničený poľským vojskom [[Vojvoda Kazimír|vojvodu Kazimíra]] v roku 1471. Rozsiahle majetky pripadli nitrianskemu biskupstvu.
 
== Obdobie kamaldulov ==
Nitriansky biskup J[[Juraj Szelepcsényi|uraj Szelepcsény]]<nowiki/>i dal postaviť v roku 1663 na mieste opusteného kláštora kaplnku. Do správy rádu kamaldulov sa ho rozhodol dať [[Blažej Jaklin]], ktorý chcel oživiť opustený kláštor. Biskup musel požiadať cisársky dvor o povolenie príchodu tohto rádu do Uhorska. [[Leopold I.|Cisár Leopold I]], žiadosti vyhovel a v roku 1691 vydal povolenie na príchod kamaldulov. [[Kamalduli]] (tzv. bieli mnísi) žili pustovníckym životom a hlásali prísne pokánie a askézu. V roku 1691 začali na starom mieste stavať nový [[Kamaldulský kláštor sv. Jozefa]]. Spolu s kláštorom postavili aj kostol zasvätený sv. Jozefovi. Kostol mal tri brány, hlavná bola na severnej strane. Pozostatky pôvodného kláštora boli v dôsledku stavebných úprav úplne zničené. Návštevníkov pri vchode vítal tento nápis: " ABSIT AB HAC PORTA TURBATOR EREMI, ODIT ENIM TURBAS TURBA SACRATA DEO", čo v preklade znamená " Nech je od tejto brány vzdialený rušiteľ samoty, lebo Bohu zasvätený zbor nenávidí rušiteľov pokoja". Blažejov bratranec Mikuláš Jaklin dokončil dostavbu v roku 1697.
 
== Externé odkazy ==
Řádek 20 ⟶ 28:
| jazyk =
}}
* prof. Ing. Točka, Imrich. Zobor. Vlastné vydanie, 2014. ISBN 978-80-971790-3-8. 33 - 36.
 
**
 
**
{{Súradnice|48.345|18.0916|format=dms|display=title}}
 
[[Kategória:Kamalduli]]
[[Kategória:Nitra]]