Ralf Dahrendorf: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox, šablóna |
typografia |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Professor R. G Dahrendorf, 1980.jpg|náhľad|Ralf Dahrendorf]]
'''Ralf Gustav Dahrendorf''' (* [[1.
== Životopis ==
Dahrendorf sa narodil v nemeckom Hamburgu, kde neskôr aj študoval na univerzite. V roku 1952 získal doktorát z filozofie a po škole prednášal ako profesor sociológie na niekoľkých univerzitách v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pôsobil ako riaditeľ London School of Economics (1974-1984) a rektor ústavu St. Antony College oxfordskej univerzity.
V politike pôsobil ako poslanec nemeckého parlamentu, parlamentný tajomník ministerstva zahraničných vecí Nemecka, európsky komisár pre výskum, vedu a vzdelávanie a bol tiež členom britskej Snemovne lordov po tom, čo bol doživotne menovaný za lorda. Neskôr kritizoval Európsku úniu, že neumožnili štátom strednej a východnej Európy skoršie členstvo v EU a skepticky sa tiež vyjadroval k zavedeniu spoločnej európskej meny.
Dahrendolf počas života získal viaceré ocenenia napríklad v roku 1982 „Knight Commander of the Order of the British Empire“, v roku 1989 Velký spolkový kříž za zásluhy a dve ceny v roku 2007 - cenu Waltera-Hallsteina a cenu Prince z Asturie.
Dahrendorf bol trikrát ženatý a mal tri dcéry: Nicola, Alexandra a Daphne Dahrendorf. Zomrel v nemeckom Kolíne nad Rýnom, vo veku 80 rokov, 17. júna 2009, po tom, čo trpel rakovinou.
== Dahrendorfove myšlienky ==
Svoje najvýznamnejšie dielo „Sociálne triedy a triedny konflikt v industriálnej spoločnosti“ napísal Dahrendorf v rokoch 1956-1957 a napriek úpravám dodnes zostáva najdetailnejším a najvplyvnejším nahliadnutím do problému sociálnej nerovnosti moderných spoločností.
V knihe predstavil „tretiu cestu“ pre sociológiu.
Ako sociológ Dahrendorf vyvinul modernú teóriu konfliktu. Vychádza síce z Marxovej myšlienky proti sebe stojacich sociálnych tried, no odmieta ich vyústenie do beztriednej spoločnosti.
Dahrendorf rozlišuje dva prístupy k spoločnosti, ktoré nazýva utopický a racionalistický. Prvý kladie dôraz na vyváženosť hodnôt a stabilitu, zatiaľ čo druhý sa točí okolo konfliktov a zároveň je príčinou štrukturálnych zmien.<ref>Rummer, R.J. "Understanding Conflict and War: Vol. 3: Conflict In Perspective". Marxism and Class Conflict. 1977. Retrieved 9 October 2014</ref> Dahrendorf považuje sociálne konflikty za niečo, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť pozitívne a nepredstavujú len nutné zlo, ale sú neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného, demokratického a racionálneho života. Podľa jeho teórie sa spoločnosti stávajú ľudskými spoločenstvami iba za predpokladu, že sa neustále pokúšajú zjednotiť nezjednotiteľné a akceptujú rozdiely
Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už fašistická alebo komunistická. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách.
▲Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už fašistická alebo komunistická. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách. <ref>http://archiv.ihned.cz/c1-37539410-jakub-jirsa-zastance-konfliktu</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{DEFAULTSORT:Dahrendorf, Ralf}}
[[Kategória:Nemeckí sociológovia]]
[[Kategória:Britskí sociológovia]]
|