Ralf Dahrendorf: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox
d wikilinky
Riadok 35:
| Portál3 =
}}
'''Ralf Gustav Dahrendorf''' (* [[1. máj]] [[1929]], [[Hamburg]]{{--}}† [[17. jún]] [[2009]], [[Kolín nad Rýnom]]) bol nemecko-britský [[sociológ]], [[politológ]], [[filozof]] a liberálny [[politik]]. Dahrendorf bol popredný odborník na vysvetľovanie a analyzovanie triedneho boja v modernej spoločnosti a je považovaný za „jedného z najvplyvnejších mysliteľov svojej generácie“<ref>http://www.express.co.uk/news/world/108512/Tributes-to-sociologist-Dahrendorf</ref> a „pioniera západo-nemeckej povojnovej sociológie“.<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1093</ref>
 
== Životopis ==
Dahrendorf sa narodil v nemeckom Hamburgu[[Hamburg]]u, kde neskôr aj študoval na univerzite. V roku 1952 získal doktorát z [[filozofia|filozofie]] a po škole prednášal ako profesor [[sociológia|sociológie]] na niekoľkých univerzitách v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pôsobil ako riaditeľ [[London School of Economics]] (1974-1984) a rektor ústavu St. Antony College [[Oxfordská univerzita|oxfordskej univerzity]].<ref>Smelser, Neil. December 2011. „Proceedings of the American Philosophical society“. vol. 155: 466</ref>
 
V politike pôsobil ako poslanec nemeckého parlamentu, parlamentný tajomník ministerstva zahraničných vecí Nemecka, európsky komisár pre výskum, vedu a vzdelávanie a bol tiež členom britskej Snemovne lordov po tom, čo bol doživotne menovaný za lorda. Neskôr kritizoval [[Európska únia|Európsku úniu]], že neumožnili štátom strednej a východnej Európy skoršie členstvo v EU a skepticky sa tiež vyjadroval k zavedeniu spoločnej európskej meny.<ref>http://www.lidovky.cz/zemrel-vyznamny-britsko-nemecky-politolog-ralf-dahrendorf-p4q-/zpravy-svet.aspx?c=A090618_174426_ln_kultura_mev</ref>
 
Dahrendolf počas života získal viaceré ocenenia napríklad v roku 1982 „Knight Commander of the Order of the British Empire“, v roku 1989 VelkýVeľký spolkový křížkríž za zásluhy a dve ceny v roku 2007 - cenu Waltera-Hallsteina a cenu PrincePrinca z AsturieAstúrie.
 
Dahrendorf bol trikrát ženatý a mal tri dcéry: Nicola, Alexandra a Daphne Dahrendorf. Zomrel v nemeckom [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]], vo veku 80 rokov, 17. júna 2009, po tom, čo trpel rakovinou.<ref>http://www.nytimes.com/2009/06/22/world/europe/22dahrendorf.html?_r=0</ref>
 
== Dahrendorfove myšlienky ==
Svoje najvýznamnejšie dielo „Sociálne triedy a triedny konflikt v industriálnej spoločnosti“ napísal Dahrendorf v rokoch 1956-1957 a napriek úpravám dodnes zostáva najdetailnejším a najvplyvnejším nahliadnutím do problému sociálnej nerovnosti moderných spoločností.<ref>Grabb, Edward G. "Theories of Social Inequality." Ontario: Harcourt Brace & Company. 1997</ref>
 
V knihe predstavil „tretiu cestu“ pre [[sociológia|sociológiu]].<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1094</ref> Veril, že ani [[marxizmus]], ani štrukturálny funkcionalizmus[[Funkcionalizmus (sociológia)|funkcionalizmus]] nevypovedajú o celej spoločnosti, pretože marxizmus nebral do úvahy zjavnú sociálnu integráciu a štrukturálne funkcionalistická teória sa dostatočne nezameriavala na sociálny konflikt. Tiež tvrdil, že Marx definoval spoločenské triedy v príliš úzkom a historicky špecifickom kontexte, v ktorom bohatstvo bolo určujúcim faktorom moci.<ref>Dahrendorf, Ralf."Class and Class Conflict in Industrial Society." Stanford CA: Stanford University. 1959</ref> Jeho charakteristiku tried vidí iba ako špeciálny prípad všeobecnejšieho autoritatívneho vzťahu.
 
Ako sociológ Dahrendorf vyvinul modernú teóriu konfliktu. Vychádza síce z Marxovej myšlienky proti sebe stojacich sociálnych tried, no odmieta ich vyústenie do beztriednej spoločnosti.<ref>Mann, Douglas (2008). A Survey of Modern Social Theory. Ontario, Canada: Oxford University Press:43</ref>
 
Dahrendorf rozlišuje dva prístupy k spoločnosti, ktoré nazýva utopický a racionalistický. Prvý kladie dôraz na vyváženosť hodnôt a stabilitu, zatiaľ čo druhý sa točí okolo konfliktov[[konflikt]]ov a zároveň je príčinou štrukturálnych zmien.<ref>Rummer, R.J. "Understanding Conflict and War: Vol. 3: Conflict In Perspective". Marxism and Class Conflict. 1977. Retrieved 9 October 2014</ref> Dahrendorf považuje sociálne konflikty za niečo, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť pozitívne a nepredstavujú len nutné zlo, ale sú neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného, demokratického a racionálneho života. Podľa jeho teórie sa spoločnosti stávajú ľudskými spoločenstvami iba za predpokladu, že sa neustále pokúšajú zjednotiť nezjednotiteľné a akceptujú rozdiely.<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1095</ref>
 
Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už [[fašizmus|fašistická]] alebo [[komunizmus|komunistická]]. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách.<ref>http://archiv.ihned.cz/c1-37539410-jakub-jirsa-zastance-konfliktu</ref>
 
== Referencie ==
Riadok 69:
[[Kategória:Britskí filozofi]]
[[Kategória:Nemeckí filozofi]]
[[Kategória:Nemeckí politici]]
[[Kategória:Európski komisári]]
[[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]]
[[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]]
[[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]]
[[Kategória:Osobnosti z Hamburgu]]