Verzia z 10:37, 7. november 2015 upraviť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací d kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:35, 30. november 2015 upraviť vrátiť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 11: {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Linus Carl Pauling''' (* [[28. február]] [[1901]], [[Portland]], [[Oregon]], [[Spojené štáty\|USA]] – † [[19. august]] [[1994]], [[Big Sur]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty\|USA]]) bol americký [[fyzik]] a [[biochémia\|biochemik]]. Pauling bol priekopníkom [[kvantová mechanika\|kvantovej mechaniky]] v chémii. V roku [[1954]] získal [[Nobelova cena za chémiu\|Nobelovu cenu za chémiu]] za svoj výskum podstaty [[chemická väzba\|chemickej väzby]]. Bol tiež dôležitou osobou pri určovaní [[bielkovina\|bielkovinovej]] štruktúry a bol jedným zo zakladateľov [[Molekulárna biológia\|molekulárnej biológie]]. Pauling je známy ako všestranný bádateľ v [[anorganická chémia\|anorganickej chémii]], [[organická chémia\|organickej chémii]], [[metalurgia\|metalurgii]], [[imunológia\|imunológii]], [[Anestéziológia\|anesteziológii]], [[psychológia\|psychológii]], výskume [[rádioaktívny rozpad\|rádioaktívneho rozpadu]] a vo výskume následkov použitia [[atómové zbrane\|atómových zbraní]]. V roku [[1962]] získal za svoju kampaň proti pozemnému testovaniu nukleárnych zbraní [[Nobelova cena za mier\|Nobelovu cenu za mier]], čím sa stal jedným z nositeľov dvoch [[Nobelova cena\|Nobelových cien]]. Neskôr sa stal propagátorom pravidelného požívania veľkých dávok [[Kyselina L-askorbová\|vitamínu C]]. Riadok 94: == Paulingovo dedičstvo == Paulingove príspevky do vedy sú mnohými vysoko hodnotené. Bol zaradený medzi najväčších 20 vedcov všetkých čias podľa britského magazínu ''New Scientist'', spolu s [[Albert Einstein\|Albertom Einsteinom]] ako jediní vedci z 20. storočia. [[Gautam R. Desiraju]], autor ''Millennium Essay in Nature'' tvrdil, že Pauling bol jedným z najväčších mysliteľov a vizionárov milénia, spolu s [[Galileo]]m, [[Isaac Newton\|Newtonom]]om a [[Albert Einstein\|Einsteinom]]. Pauling je taktiež známy pre široký okruh záujmov: [[kvantová mechanika]], [[anorganická chémia]], [[organická chémia]], proteínové štruktúry, [[molekulárna biológia]] a [[medicína]]. Vo všetkých týchto odvetviach vedy, hlavne vo vyznačení hraníc medzi nimi, urobil rozhodujúce závery. Jeho práca na chemických väzbách naštartovalo vedu kvantovej chémie a mnoho s jeho príspevkov ako [[hybridizácia]] a [[elektronegativita]] sa stali súčasťou štandardných chemických učebníc. Hoci jeho prístup sa ukázal nedostatočným pre vysvetlenie niektorých charakteristík molekúl (ako napr. paramagnetická povaha kyslíka) a je vytláčaná molekulárnou orbitálovou teóriou [[Robert Mulliken\|Roberta Mullikena]], sila Paulingovej teórie leží v jednoduchosti, preto v mnohých ohľadoch pretrváva. Jeho objav [[alfa helix]]u a [[Beta-skladaný list\|beta listu]] je fundamentom pre štúdie proteínovej štruktúry. Vo svojej dobe bol Pauling často nazývaný „Otcom molekulárnej biológie“. Jeho objav mesiačikovitej anémie ako "molekulárneho ochorenia" otvoril cestu skúmaniu geneticky nadobudnutých mutácií na molekulárnej úrovni.

Linus Carl Pauling: Rozdiel medzi revíziami