Verzia z 18:23, 30. november 2015 upraviť 178.40.149.81 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:25, 30. november 2015 upraviť vrátiť 178.40.149.81 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 15: '''Romantizmus''' bolo ideové a umelecké hnutie v prvej polovici [[19. storočie\|19. storočia]] v [[Európa\|Európe]] a v [[Amerika (svetadiel)\|Amerike]], ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry – v [[literatúra\|literatúre]], [[hudba\|hudbe]], [[výtvarné umenie\|výtvarných umeniach]], [[filozofia\|filozofii]] (romantizmus filozofický), [[estetika\|estetike]], [[filológia\|filológii]], [[historická veda\|historických vedách]], [[sociológia\|sociológii]], v mnohých odvetviach [[prírodoveda\|prírodovedy]]. Romantizmus bol odmietavou reakciou na ~~realizmus~~osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie [[18. storočie\|18. storočia]] a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom (Kantova formulácia „génius tvorí ako príroda“ sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd.) Romantizmus dával prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňoval organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobišiel bez nejakého „pra-“ (po nemecky „ur-“), bez nejakej prasily, prahmoty alebo prabytosti. Prírode dával prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romantici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov, najmä z [[Majster Eckhart\|Majstra Eckharta]]. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (napríklad [[Friedrich Wilhelm Joseph Schelling\|Schelling]] chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna). Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a [[folklór (kultúra)\|folklór]], snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov.

Romantizmus: Rozdiel medzi revíziami