Romantizmus: Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa 178.40.149.81 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
d (Verzia používateľa 178.40.149.81 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
'''Romantizmus''' bolo ideové a umelecké hnutie v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]] v [[Európa|Európe]] a v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]], ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry – v [[literatúra|literatúre]], [[hudba|hudbe]], [[výtvarné umenie|výtvarných umeniach]], [[filozofia|filozofii]] (romantizmus filozofický), [[estetika|estetike]], [[filológia|filológii]], [[historická veda|historických vedách]], [[sociológia|sociológii]], v mnohých odvetviach [[prírodoveda|prírodovedy]].
 
Romantizmus bol odmietavou reakciou na [[osvietenstvo]] v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie [[18. storočie|18. storočia]] a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom (Kantova formulácia „génius tvorí ako príroda“ sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd.) Romantizmus dával prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňoval organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobišiel bez nejakého „pra-“ (po nemecky „ur-“), bez nejakej prasily, prahmoty alebo prabytosti.
 
Prírode dával prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romantici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov, najmä z [[Majster Eckhart|Majstra Eckharta]]. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (napríklad [[Friedrich Wilhelm Joseph Schelling|Schelling]] chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna). Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a [[folklór (kultúra)|folklór]], snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov.
21 063

úprav