Glenn Miller: Rozdiel medzi revíziami

Koncom rokuroka [[1939]] ho [[American Society of Composers, Authors and Publishers|ASCAP]] pozvala na koncert do [[New York (mesto)|newyorskej]] [[Carnegie Hall]]. Zahral tam skladby ako „''[[Moonlight Serenade]]''“, „''Little Brown Jug''“ a „''[[In the Mood]]''“. Glennova Millerova vlastná kompozícia „''Moonlight Serenade''“ sa stala jeho tretím hitom číslo 1. Okrem tohto hitu nenapísal Glenn Miller ani jeden. In the Mood pochádza od komponistu [[Joe Garland]]a. Kapela Glenna Millera popritom formovala široké spektrum ištrumentálnych melódií, melódií pre spev a klasických akcentov. V roku [[1940]] hrali v Cafe Rouge v hotelyhoteli Pennsylvania, dnešnom Statler Hotel New York. Nasledovali kratšie vystúpenia v Wardham Park Hotel vo [[Washington]]e a ďalších mestách. V tom istom roku vyšli hity „''Pennsylvania 6-5000''“ a „''Tuxedo Junction''“, v roku 1941 „''[[Chattanooga Choo Choo]]''“ und „''String of Pearls''“. Millerova prvá platňa sa predávala ťažko, hlavne kvôli tomu, že na nej boli rovnaké nahrávky, ktoré nahral swingový kráľ [[Benny Goodman]]. Dňa [[10. február]]a [[1942]] získal prvú [[Zlatá platňa|zlatú platňu]] v hudobnej histórii za pesničku „Chattanooga Choo Choo“. So svojím orchestrom následne účinkoval vo viacerých filmoch. Napriek kariére Glenn Miller v septembri [[1942]] orchester opustil a čiastočne z patriotizmu a čiastočne kvôli tomu, že bol zarytímzarytým odporcom národného socializmu nastúpil do armády ako letec ([[United States Army Air Forces]]). V armáde viedol viac džezovo orientovaný „[[Army Air Force Orchestra]]“ ako bol jeho skôr komerčne orientovaný big band. Bolo to aj vďaka vynikajúcim aranžérom akým bol [[Jerry Gray]], ktorý v orchestri vedel sláčikové skupiny integrovať so znením big bandu - čo pre džezového aranžéra nie je ľahká úloha. Jedným z takých aranžmánov bol ''"American Patrol"'', ktorý patrične uviedli ako {{citát|„And now, here's the biggest tune of the books!“}}

Vo vzťahu k aranžmánom, v ktorých pôsobil, respektíve sám napísal, bol Glenn Miller perfecionista a bol aj schopný obchodník. Jeho kapela nebola len hudobnou skupinou, ale fungovala ako firma. Hudobníci boli poistenýpoistení, existovalo mediálne oddelenie a o výstavbu pódií pre vystúpenia sa starali pracovníci. Všetko fungovalo výslovne sociálnym spôsobom, princíp ktorým sa riadili mnohé nasledovné skupiny. Glenn Miller sa riadil len vlastnými sympatiami, preto sa častejšie stávalo, že orchester opúšťali schopní hudobníci, ktorýktorí si na jeho charakter nevedeli zvyknúť. Glenn Miller sa oženil v roku [[1928]]. Podľa jeho životopisca [[Georga T. Simon]]a bol jediným bodom sporov so ženou Helen v tom, akou stranou sa má vešať toaletný papier.