}}</ref> Mieru inflácie v celej [[Eurozóna|Eurozóneeurozóne]] vypočítatva [[Eurostat]] pomocou [[harmonizovaný index spotrebiteľských cien|harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien]]. Problémy tejto štatistickej metódy vychádzajú so zvyšujúceho sa odstupu k základnému roku a tým k strate reprezentatívnosti daného spotrebného koša, nakoľko sa správanie [[spotrebiteľ]]ov permanentne mení. Z toho dôvodu sú napríklad inovácie v spotrebnom koši zohľadnené iba čiastočne. Okrem toho taktiež nie je zohľadnený fakt, že zdražené produkty spotrebitelia rýchlo nahradia lacnejšími ([[cenová elasticita dopytu]]). Takisto táto hodnota agreguje všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich príjem, takže nevedno do akej miery sú infláciou zasiahnuté rôzne príjmové skupiny. Okrem toho sa nezohľadňujú dôležité oblasti hospodárstva ako trh s nehnuteľnosťami a obchod s peňažnými produktami. Preto bol v rokoch 2002-2007 v dolárovom a eurovom obchodnom priestore zaznamenaný výrazný nárast množstva peňazí, čo by podľa [[kvantitatívna teória peňazí a cien|rovnice výmeny]] malo viesť k zvýšeniu cien. Tento nárast sa uskutočnil v oblastiach, ktoré [[index spotrebiteľských cien]] nezaznamenáva, teda v oblasti trhu s finančnými produktami ako [[hedgeový fond]] ako aj na trhu s nehnuteľnosťami. Pokiaľ tento nárast množstva peňazí na druhej strane nevyváži zvýšenie cien reálnych produktov, zvýši sa cenová úroveň bez toho, aby to z indexu spotrebiteľských cien bolo zrejmé.
[[Index cien výrobcov]], ktorý meria cenovú hladinu na úrovni [[veľkoobchod]]u, resp. výroby sa nesmie mýliť so spotrebiteľským indexom cien. Index cien výrobcov je tvorený množstvom odvetvových indexov, ktoré sa skladajú podobne ako index spotrebiteľských cien. Zloženie spotrebného koša výrobkov a služieb sa líši. Index cien výrobcov plní úlohu predstihového ukazovateľa, pretože zmeny v tomto indexe sa následne premietnu do indexu spotrebiteľských cien.
