Jozef Heriban (1925): Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox OsobnosťDuchovný

|Popiszvolené meno originálne = slovenský saleziánsky kňaz a= biblista

Narodil sa Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v [[Trnava|Trnave]]. Matka mu zomrela keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov až kým v roku [[1943]] vstúpil do saleziánskeho [[noviciát]]u v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]]. Po zložení prvých rehoľných sľubov v roku [[1944]] pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde v rokoch [[1947]] – [[1950]] vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v roku 1950 zastihla tzv. [[Akcia K]], zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov, ktorú viedol [[Titus Zeman]] však prekročil 1. septembra hranice Česko-Slovenska a dostal sa do [[Turín]]a, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V rokoch [[1951]] – [[1955]] absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti [[Mariológia|mariológie]]. [[1. júlajúl]]a [[1955]] bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.

[[1955]] – [[1957]] študoval na [[Pontificio Istituto Biblico]] v [[Rím]]e, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri [[1957]] sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v [[Chirba Kumrán|Kumráne]] a [[Jericho|Jerichu]]. Po ukončení biblických štúdií bol v rokoch [[1957 –]]{{--}}[[ 1967]] profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od roku [[1965]] do [[1973]] pôsobil ako [[kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal [[Biblia|Sväté písmo]] na Shirayuri Women´s University.

V roku [[1976]] sa vrátil do Talianska <ref>[http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090416013 Zomrel profesor Jozef Heriban]</ref>, začal publikovať v [[taliančina|taliančine]] a 15. novembra [[1980]] obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v roku [[1983]]. Popritom prednášal exegézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravoval prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v roku [[1986]] v [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]] v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z roku [[1988]], svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1 300-stranového ''[[Príručný lexikón biblických vied|Príručného lexikónu biblických vied]]'' z roku [[1992]], jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z roku [[1995]], ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Judita|Judita]]; všetky úvody vyšli v roku [[1997]] v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.

* 12. decembra 2005 – [[Doctor honoris causa]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] v Trnave <ref>[http://www.sme.sk/c/4393498/v-rime-zomrel-znamy-biblista-jozef-heriban.html V Ríme zomrel známy biblista Jozef Heriban]</ref>