Kengurovité: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6172173 používateľa 178.40.97.193 (diskusia) bola vrátená
Riadok 32:
== Anatómia ==
[[Súbor:Kaenguru Hinterfuss-drawing.jpg|thumb|left|Zadné nohy kengury]]
Kengury pochádzajú z [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]] a [[Nová Guinea|Novej Guiney]].Je to Austrálski endemit. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. [[Diprotodontia|diprotodoncia]]) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši ktoré niesu tak dobre vyvinuté ako ma pes alebo mačka.
 
== Pohyb ==
Riadok 43:
 
== Rozmnožovanie ==
[[Súbor:Joey in pouch.jpg|thumb|left|Mláďa kengury vo vaku]]
Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin [[embryo|embrya]]. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.