Partská ríša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d nahradenie textu
d preklepy
Riadok 10:
 
== Dejiny ==
Ríša spočiatku bojovala so Seleukovskou ríšou na západe a juhu. Za Mithradáta I. (171 - 138 pred Kr.) sa ríša významne rozšírila až po (vrátane) [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] na západe (definitívne okolo [[130 pred Kr.]]) a ústie InduIndusu na východe. Od roku [[138 pred Kr.]] ríšu ohrozovali z východu [[Tochari]] a [[Sakovia]] ([[Skýti]]), ale [[Mithradátes II.]] (123-87 pred Kr.) ich odrazil. Od 1. storočia pred Kr. bol častým súperom jednak [[Rímska ríša]] na západe a jednak aj znova Sakovia na východe. Rímska ríša najneskôr od druhej polovice [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pred Kr.]] kontrolovala časť bývalých achajmenovských dŕžav, najmä [[Malá Ázia|Malú Áziu]], [[Sýria|Sýriu]] a [[Egypt]]. S Rimanmi sa ríša stretla najmä vo víťaznej bitke pri Charrane (Charrae, [[Karrhy|Karrhách]]) v roku 53 pred Kr., ale boje pokračovali. Hranica medzi Partskou ríšou a rímskym impériom sa po mnohých vojách ustálila v [[1. storočie|1. storočí]] na strednom [[Eufrat]]e a ani dočasné [[Traján]]ove výboje v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] ([[114]]–[[117]]) na tom veľa nezmenili.
 
Rody spravujúce jednotlivé oblasti ríše mali značnú autonómiu. Zvláštne postavenie mali najmä Peržania v oblasti Perzia ([[Párs]]), [[Charakéné]] pri ústí Eufratu, Elymais ([[Elam]]), [[Média]] a Veľká [[Arménia]]. Toto sa ríši stalo osudným : Arsakovci si vládu v ríši udržali až do roku [[224]], kedy perzský vládca, Sásánovec Ardašír, zvrhol Arsakovca Artabána IV. a vytvoril [[Novoperzská ríša|Novoperzskú ríšu]].