Gustave Eiffel: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
d popis osoby
d wikilinky, preklepy
Riadok 10:
}}
 
'''Gustave Eiffel''' (* [[15. december]] [[1832]], [[Dijon]], [[Francúzsko]] – † [[27. december]] [[1923]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky konštruktér a [[architekt]], špecialista na stavby z kovových konštrukcií. Jeho najslávnejšími dielami sú [[Eiffelova veža]] (postavená počas rokov [[1887]] – [[1889]]), ktorú projektoval pre svetovú výstavu v roku 1889 v [[Paríž]]i a nosná konštrukcia pre [[Socha slobody|Sochu slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Spojené štáty|USA]].
 
== Život ==
Riadok 17:
Pochádzal z nemajetnej rodiny. Majetok získala až jeho matka, ktorá založila rodinný podnik s olejom. Po škole sa v roku [[1855]] zamestnal vo firme špecializovanej na železničné stavby. V roku [[1862]] sa oženil s Marie Gaudeletovou, s ktorou mal päť detí. Manželka po pätnástich rokoch zomrela na [[tuberkulóza|tuberkulózu]] a viac sa neoženil. V roku [[1864]] založil vlastnú inžiniersku firmu, na ktorú sa čoskoro obracali železničné spoločnosti z celej [[Európa|Európy]]. Jeho [[most]]y a železničné stanice dodnes slúžia vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Španielsko|Španielsku]], na území bývalého [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ale aj v [[Egypt]]e a [[Peru]].
Počas jeho mladosti naňho veľmi silno vplývali jeho strýkovia Jean-Baptist Mollerat a Michael Perret, obidvaja chemici. S mladým Eiffelom trávili veľa času, do hlavy mu vtĺkali všetko od chémie a banského priemyslu až po [[náboženstvo|náboženské]] a [[filozofia|filozofické]] otázky. V škole bol Eiffel extrémne šikovný a talentovaný, ale nebol študijný typ. Počas navštevovania strednej školy v ''Lycee Royal'' bol nespokojný so svojim štúdiom a cítil, že hodiny v škole sú pre neho len akousi stratou času. Asi dva roky pred ukončením školy Eiffel našiel svoje študijné smery v ktorých sa vzhliadol, bola to [[Historická veda|história]] a [[literatúra]].
 
Pokračoval na škole v Saint Barbe College v [[Paríž]]i, aby sa pripravil na náročné skúšky na ''École Polytechnique''. ''École Polytechnique'' bola, a stále je najprestížnejším [[inžinier]]skym [[inštitút]]om vo Francúzsku. Eiffelova prihláška na ''École Polytechnique'' bola odmietnutá, dostal sa na ''École Centrale des Arts Manufactures'' v Paríži.
Riadok 23:
''Ecole Centrale'' bola súkromná škola, známa ako jedna z top škôl inžinierstva v [[Európa|Európe]]. Obchody Eiffelovej matky, ktorej firma sa špecializovala na spracovanie oleja, zabezpečili dostatočný príjem pre rodinu a zostalo aj na zápis Eiffela na súkromnú školu, kde študoval chémiu. Eiffel promoval na tejto škole v roku [[1855]]. Po promóciách mu strýko ponúkol prácu vo fabrike na výrobu octu v Dijon-e, vo Francúzsku. Rodina sa však so strýkom nepohodla a Eiffel čoskoro prijal zamestnanie vo firme, ktorá sa zaoberala konštrukciou železničných mostov.
Prvým, kto sprostredkoval Eiffelovi zákazku bol [[Charles Nepveu]] ako jednému z mnohých projektových manažérov pre stavbu železničných mostov vo Francúzsku. Jeho prvou zákazkou bola stavba priehradového mostu cez rieku [[Garonne]] v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], kde si v praxi overil vtedy novú metódu zakladania pilierov pomocou stlačeného vzduchu. Počas procesu výstavby, vedúci inžinieri len prizerali, zatiaľ čo Eiffel sa naplno pustil do celého projektu. Nepveu si všimol kvalitne odvedenú prácu mladého Eiffela a poveril ho prácou aj na iných stavbách, kde boli potrební projektoví manažéri železničných mostov. Počas realizácie týchto projektov Eiffel spoznal významných inžinierov doby. Možnože, keby si ho Nepveu nevšimol a nepodporoval jeho talent, Eiffel by sa nikdy nestal taký významný akým sa neskôr stal.
 
== Kariéra ==
Riadok 32:
''Eiffel et Cie.'' To bola Eiffelova poradenská a konštrukčná firma s podporou Belgického inžiniera Téophila Seyriga, zainteresovaná v medzinárodnom projekte navrhnúť a postaviť 160 metrov dlhý most cez rieku Douro, medzi Porto a Vila Nova de Gaia v Portugalsku. Jeho projekt zvíťazil vďaka kráse, štruktúre, priezračnosti, cene. Bola na ňom použitá neobvyklá technológia konštrukcie dizajnu vynájdená Maxwellom v r. 1864. Ďalším veľdielom je Pont Maria Pia, oblúková klenba nesúca jednokoľajovú železnicu skrz piliere, ktoré stužujú celý most v jeden celok. Konštrukcia postupovala veľmi rýchlo a most bol dokončený v čase kratšom ako 2 roky. Most bol slávnostne otvorený kráľom D. Luisom a kráľovnou D.Maria Pia, po ktorej bol most pomenovaný. Most bol do roku [[1991]] (114 rokov) používaný, až pokiaľ bol vymenený mostom S. Johna, navrhnutým inžinierom Edgarom Cardosom. Eiffel postavil niekoľko železných železničných mostov v horskom masíve, tak ako aj viadukt v Rouzat a Bouble. Tie sú stále používané miestnymi vlakmi a boli postavené v neskorých 60. rokoch 19. storočia.
 
Gustáv Eiffel taktiež navrhol La Ruche v Paríži. Toto, ako aj Eiffelova veža, sa stalo orientačným bodom mesta. Je to nízka oválna štruktúra, ktorá vyzerá ako včelín. Mala dočasnú funkciu na použitie ako vínna rotunda Veľkej Expozície v roku 1900. Takisto skonštruoval viadukt Garabit, železničný most v blízkosti Ruynes en Margeride v oblasti Cantal. Viadukt Garabit nesie parabolický oblúk s rozpätím {{m|560|m}} vypínajúci sa {{m|120|m}} nad údolím. V Amerike Eiffel navrhoval hlavnú železničnú stanicu v SantiagoSantiagu dev ChileČile (1897) a maják na ostrove Mona, Puerto Rico. Maják bol postavený okolo roku 1900 Spojenými štátmi americkými, ktoré si osvojili ostrov po konci španielsko-americkej vojny. Bolo vyradený z prevádzky v roku 1976.
 
V roku 1887 sa Eiffel stáva spolupracovníkom Ferdinanda de Lessepsa, ktorý sa pokúšala postaviť kanál cez Panamský prieplav. Eiffelovou úlohou bolo navrhnúť a skonštruovať 10 vzdúvadiel prieplavu. Nič menej, celý projekt trpel zlým vedením a hospodárením a nakoniec skolaboval s obrovskými stratami. Eiffelova reputácia veľmi utrpela, keď bol zapletený do pozadia finančných škandálov de Lessepsa a podnikatelia mu začali vracať projekty. Eiffel sám nemal žiadnu spojitosť s peniazmi a neskôr bol súdom zbavený viny. Morálna vina mu však nikdy nebola odpustená, pretože Francúzsko muselo Panamský prieplav v roku 1904 predať USA a tie ho dokončili v roku 1914.
Riadok 100:
 
{{DEFAULTSORT:Eiffel, Gustave}}
 
[[Kategória:Francúzski architekti]]
[[Kategória:Osobnosti z Dijonu]]