Redaktor:Peter Zelizňák/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
ODSTRáNENIE TEXTU ANTON hODINKA |
stať o Baluďanskom |
||
Riadok 1:
{{DEFAULTSORT: Baluďanský, Michal}}
[[Kategória:Ruskí ekonómovia]]
[[Kategória:Ruskí právnici]]
[[Kategória: Ruskí profesori]]
[[Kategória: Ruskí pedagógovia]]
[[Kategória:Osobnosti rusínskeho pôvodu]]
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Michal Baluďanský
| Rodné meno =
| Popis osoby = ruský ekonóm, právnik a vysokoškolský učiteľ
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[7. októbra]] [[1769]]
| Miesto narodenia = [[Vyšná Olšava]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1769|4|15|1847|2|7}}
| Miesto úmrtia = [[Sankt Peterburg]], [[Rusko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1790]]{{--}}[[1847]] -->
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
== Osobnosti ==
'''Michal Baluďanský'''
Pedagóg - univerzitný profesor, ekonóm -národohospodár, právnik, štátny činiteľ, zakladateľ a prvý rektor Sankt-Peterburskej univerzity
* 07.10.( 26. 9. 1769) 1769 Vyšná Olšava /dnes [[okres Stropkov]]/ Slovensko,
† 15.04.1847 (3. 4. 1847) Sankt Peterburg /Rusko/.
M. Baluďanský pochádzal z [[rusíns]]kej obce [[Vyšná Olšava]] patriacej do [[Zemplínska župa|Zemplínskej župy]], v súčasnosti V. Olšava je súčasťou Stropkovského okresu.
Narodil sa 26. 9. 1769 (7. 10. 1769) v rodine gréckokatolíckeho farára. V roku 1777 ako 8-ročný, študuje na gréckokatolíckom gymnáziu, v sídle Zemplínskej župy, v Novom Meste - [[Sátoraljaújhelyi]]. Po skončení gymnázia v roku 1780, dostal štátne štipendium a v rokoch 1783 – 1785 študuje na filozofickej fakulte [[Kráľovskej akadémie práva v Košiciach]]. Absolvoval ju s vyznamenaním. Právo študoval i vo [[Viedni]]. V priebehu dvoch rokov absolvoval štvorročné štúdium na právnickej fakulte (1787 - 1789).
Na kráľovskej akadémii v [[Nagyvaradská]] (Veľkovaradínska) od roku 1789 pôsobí ako profesor politických vied a ekonómie. Po rigoróznej skúške v roku 1796 získal akademický titul JUDr. v
peštianskej univerzite a od roku 1802 pôsobí vo funkcií dekana právnickej fakulty. Ovládal 2 germánske [[jazyky]] – angličtinu, nemčinu a dva [[románske]] jazyky francúzštinu, taliančinu a taktiež štátny jazyk Uhorska maďarčinu.
Bol členom hnutia uhorských [[jakobín]]ov, tajného jakobínskeho Spolku slobody a rovnosti. Za čo bol prenasledovaný uhorskými úradmi. Jeho prednášky boli prísne cenzurované a zakázané.
Na pozvanie ruského cára Alexandra I. v roku 1804 odchádza spolu s manželkou a synom do Ruska, do Sankt Peterburgu. Na tamojšom Pedagogickom inštitúte v Rusku učí politické vedy, najmä ekonómiu.
Z poverenia cára Alexandra I., v roku 1813 – 1817, stáva sa vychovávateľom jeho dvoch synov, veľkokniežat Mikuláša a Michala.
Bol prvým rektorom univerzity v Petrohrade (Sankt Peterburgu) v rokoch 1819 – 1821. Ma veľký podiel na demokratizácií vyučovacieho procesu a možností štúdia aj nadaným poddaným. Univerzita pod jeho vedením stáva sa významným centrom vedeckého a kultúrneho života. V roku 1821 bol zbavený funkcie pre voľnomyšlienkárstvo, 1835 opäť prednášal na petrohradskej univerzite.
Od r. 1824 bol členom zákonodarnej komisie ministerstvá financií a aj hlavným autorom ruského zákonníka [[Svod zakonov Rossij]]i (15 zväzkov), tvorcom ruskej právnickej terminológie a právnych noriem pre ministerské úrady, v roku 1837 bol mu udelený pridvorný titul feudála.
Po nástupe cára [[Mikuláša I.]] je vymenovaný za senátora a stáva sa predsedom kabinetnej kancelárie cára. Bol v úzkom kontakte s [[Václav Hanka| V. Hankom]] a Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorí ho ovplyvnili aj politicky.
Má značný podiel na rozvíjaní slovansko-ruských kultúrnych a vedeckých stykov v 20. – 40. rokoch XIX. storočia. V roku 1861 zaslúžil sa o vydanie zákona o zrušení nevoľníctva v Rusku.
Na Baluďanského dlho spomínali rodáci z Vyšnej Olšavy, lebo nezabudol na ťažký život svojich rodákov. Vždy bojoval proti tmárstvu a neúcte.
Zomrel 3. 4. 1847 v Petrohrade ako ruský šľachtic s erbom, so znamením, rímska číslica „XV", ako spomienka na 15 zväzkov „Svodu zakonov Rosiji. Patril medzi teoretikov liberálnej šľachty, na ekonomické podmienky Ruska usiloval sa aplikovať teóriu Adama Smitha.
Pochovaný je na monastyrskom cintoríne v Troicko-Sergejevskej prímorskej pustatine. Jeho podobizeň vo forme umeleckého stvárnenia sa nachádza v slávnostnej sále sankt-peterburskej, štátnej univerzity.
Z deviatich detí syn Alexander Michailovič (1818 – 1897) bol ruským generálom a dcéra Anna Daraganová (1806 – 1877) bola ruskou spisovateľkou pre deti.
Tvorba:
1. O razdeleniji i oborote bogatstva. In: Statističeskij žurnal, 1806, zv. 1, č. 2
2. Nacionaľnoje bogatstvo. Izobraženije različnych chozjajstvennych sistem. In: Statističeskij žurnál, 1806, zv. 2, č. 1
[[Literatúra:]]
Malá Československá encyklopedie, Academia 1984, s. 335
Slovenský biografický slovník I. zväzok A- D, Matica slovenská, Martin 1986, s.130
Енциклопедія історії та культури Карпатських Русинів, Ужгород 2010, c. 38 – 39. (Encyklopédia histórie a kultúry karpatských Rusínov, Užhorod 2010, s. 38 – 39). ISBN 978-966-387-044-1
'''Saint Nicholas Church (Bodruzal)
'''
| |||