Edvard Beneš: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Vladkorepas (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
d wikiodkaz je v poriadku
Riadok 49:
== Život a politika ==
=== 1884-1914: Mladosť a štúdiá ===
Edvard Beneš sa narodil v [[Kožlany|Kožlanoch]] pri [[Plzeň|Plzni]] ako najmladší syn roľníka Matěja Beneša a Anny Petronily (10. dieťa). Jeden z jeho súrodencov sa neskôr stal politikom, volal sa Vojta Beneš. V mladosti študoval najprv na gymnáziu v [[Praha|Prahe]]-Vinohradoch ([[1896]]–[[1904]]; býval v dome rodiny Oličových, spriatelenej s jeho priateľkou a neskôr manželkou Hanou [http://www.vinohrady.cz/clanek.asp?200023223610]), po maturite na Filozofickej fakulte pražskej [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Od roku [[1904]] študoval vo [[Francúzsko|Francúzsku]] na [[Sorbonna|Sorbonne]] a Slobodnej škole politických vied (''Ecole Libre des sciences politiques''), v roku [[1907]] v [[Berlín]]e. V roku [[1906]] sa v [[Paríž|Paríži]] zasnúbil s jeho budúcou ženou Hanou a zmenil si meno z Eduard na Edvard.<sup>[http://zpravy.idnes.cz/hana-benesova-skutecna-dama-kterou-zboznovali-f4b-/domaci.aspx?c=A080128_093003_zajimavosti_adb <nowiki>[2]</nowiki>]</sup>  Štúdiá Edvard Beneš zakončil v roku [[1908]] v Dijone doktorátom práv s doktorskou prácou na tému "''Problém rakouský a otázka česká, Studie o politických bojích slovanských národů v Rakousku''", o rok neskôr potom v Prahe zložil rigorózne skúšky. [[6. november|6. novembra]] [[1909]] si vzal za ženu Hanu Benešovú (rodenú Annu Vlčkovú). Svatba bola na pražských [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]] v kostole sv. Ludmily. Tri roky vyučoval na obchodnej akadémii v Prahe, od roku [[1912]], po tom, čo habilitoval v oboru filozofie, prednášal ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Počas obdobia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]] nemala česká univerzita ani jej Filozofická fakulta svoju vlastnú budovu a prednášky i semináre sa konali na rôznych miestach v Prahe, Beneš prednášal v Krakovskej ulici, v Klementíne.
 
=== 1914–1918: Prvá svetová vojna ===
Riadok 70:
Počas okupácie a neexistencie parlamentu vydávala exilová vláda prezidentské dekréty, ktoré Beneš ako najvyšší činiteľ štátu podpisoval a po ktorom sú často nepresne nazývané „[[Benešove dekréty|Benešovými dekrétmi]]“. Povojnové dekréty, ktorými sa upravovalo znárodnenie priemyslu, konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov sú dodnes kontroverzné. Organizácie vyhnancov sa zatiaľ márne snažia o zrušenie týchto legislatívnych noriem.
 
Benešova nerozhodnosť vo februári [[1948]] uľahčila komunistom [[Február 1948|prevzatie moci]] v krajine. Jediní, kto sa za Beneša otvorene postavil, boli študenti, ktorí boli následne surovo zbití na Nerudovej ulici<ref>Zdroj: Beseda s Ing. Josefom Lesákom a Dr. Zdeňkom Koňákom, február 1998, strojnícka fakulta ČVUT v Prahe, Masarykova akadémia práce, strojnícka spoločnosť na ČVUT v Prahe</ref>. Počas politickej krízy, vyvolanej komunistami, mu na protest ministri demokratických strán (okrem [[Jan Masaryk|Jana Masaryka]]) ponúkli svoju demisiu. Beneš ich demisiu po komunistickom nátlaku 25. februára prijal a poveril zostavením novej vlády predsedu KSČ [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]]. Nová Gottwaldova vláda už bola - až na Jana Masaryka - komunistická. V máji sa prezident komunistom pokúsil vzoprieť, keď odmietol podpísať novú česko-slovenskú ústavu vlády predsedu KSČ [[Klement Gottwald|K. Gottwalda]], tzv. [[Ústava 9. mája]]<ref>[http://www.lexdata.cz/web/lexdata.nsf/frameset?openpage&sb=C1256D49002E7CB2C12566D40071DFB9 Ústava 9. mája]</ref>..
 
Dňa 3. septembra 1948 Edvard Beneš zomrel v Sezimovom Ústí.