Oleg (Kyjevská Rus): Rozdiel medzi revíziami

'''Oleg''', nazývaný tiež ''Múdry'' (* [[879]] -– † [[912]]), bol knieža Rusi, [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurikov]]ov príbuzný a jeho následník.

Ujal sa vlády nad Rusou po [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurikovej]] smrti v roku 879, ako [[regent]], za jeho syna [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora Rurikoviča]]. Oleg však rýchlo upevnil svoju vládu a neodovzdal ju Igorovi až do smrti. Zo svojho vtedajšieho sídla, Veľkého [[Velikij Novgorod|Veľkého Novgorodu]]u, vybral sa na podrobenie významného obchodného strediska Krivičov, [[Smolensk]]a v r. 882. Ako hovorí [[Povesť dávnych liet]], v tom istom roku Oleg vyrazil na [[Kyjev]], v ktorom vládli vtedy Rurikovi bývalí druhovia, [[Askold]] a [[Dir]]. Oleg si Kyjev podmanil, a Askolda a Dira pravdepodobne vlákal do pasce a prikázal úkladne zabiť.

Oleg preniesol svoje sídlo do [[Kyjev]]a, lebo toto mesto ponúkalo priaznivejšie podmienky na uskutočňovanie diaľkového obchodu a [[Velikij Novgorod|Novgorod]] urobil závislým naod KyjeveKyjeva. Okamih spojenia dvoch najvýznamnejších východoslovanských stredísk pod jedinú vládu sa tradične označuje ako založenie najstaršieho ruského štátu, [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]].

Zdroje informácií o Olegovi sú skúpe a nie vždy spoľahlivé, ale je známe, že sa pričinil o zjednotenie východných [[Slovania|Slovanov]], a podriadil si okrem iného kmene Severanov, Radimičov, Uličov a Tivercov, čo bolo príčinou vojny s kočovnými [[Chazari|Chazarmi]]. Oleg vyšiel z vojny víťazne a zničil chazarské prístavy pri [[Kaspické more|Kaspickom mori]].

Nadviazal tiež obchodné a politické kontakty zs Byzanciou[[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Pravdepodobne v roku [[907]] vyrazil na výpravu do [[Konštantínopol]]a, čo skončilo podpísaním mieru, ktorý bol zároveň prvou obchodnou zmluvou v ruských dejinách, s byzantským cisárom [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Levom VI.]]