Putikov vŕšok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 213.81.162.97 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Sudo77(new) |
|||
Riadok 53:
| poznámky =
}}
'''Putikov vŕšok''' je vyhasnutá [[bazalt]]ová [[sopka]] ležiaca asi 0,5 km východne od obce [[Tekovská Breznica]] v [[okres Žarnovica|okrese Žarnovica]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. [[Troskový kužeľ]] dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. Predstavuje prejav najmladšej sopečnej činnosti [[neovulkanity|vulkanitov Karpatského oblúka]] na Slovenskom území a spolu s vulkanitmi pohoria [[Harghita (pohorie)|Harghita]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] jeden z najmladších prejavov [[sopečná aktivita|
Oblasť Putikovho vŕška je [[prírodná pamiatka|prírodnou pamiatkou]] a je chránená 5. stupňom ochrany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Okého datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov.<ref>Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, ''Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians)''. Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538</ref>▼
| autor =
| titul = Prírodná pamiatka Putikov vŕšok
| url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/1022
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 02.10.2012
| vydavateľ = SAŽP
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala.
Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného [[miocén]]u až do [[kvartér|štvrtohôr]]. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky [[stredoslovenské neovulkanity|stredoslovenského vulkanického poľa]]. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické [[olivín|olivinické]] [[bazalt]]y až nefelinické [[bazanit]]y<ref name="exk.spr.">Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in ''Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001''. Mineralia Slovaca, 33, s. 263</ref>.
Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne [[troskový kužeľ]] tvorený [[Pyroklastický sediment|pyroklastickými]] sedimentami a [[lávový prúd|lávové prúdy]] rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený [[troska|troskovo]]-lapilovým tufom, [[aglutinát]]mi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny [[Hron]]a, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Brehy|Brehmi]] tento prúd prenikol do koryta rieky [[Hron]] a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Horna pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako [[vrchný pleistocén]] asi 102 000 ± 11 000 rokov.<ref name="exk.spr."/><ref>Šimon, L., Malgay, J., 2005, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2005/MS_2005_37_3.pdf ''Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie.''] Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281</ref>
▲
== Referencie ==
| |||