Ekvádor: Rozdiel medzi revíziami

Vyspelé [[domorodé]] kultúry prosperovali v Ekvádore dávno predtým, ako bola táto oblasť dobytá [[Inkovia|Inkami]] v 15. storočí. Sobášom sa oblasť [[Quita]] stala súčasťou InskejInkskej ríše. [[Atahualpa]], jeden zo synov inskéhoinkského vládcu, sa narodil v Quite. Ale nezdedil ríšsku korunu, pretože vládca mal ďalšieho syna Huascara, narodeného v [[Cusco (mesto)|Cuscu]], hlavnom meste InskejInkskej ríše. Preto bola ríša rozdelená na dve: Atahualpa dostal sever s hlavným mestom Quito a Huascar zdedil juh s hlavným mestom [[Cusco (mesto)|Cusco]]. V roku 1531 dobyvatelia pod velením [[Francisco Pizarro|F. Pizarra]] prenikli do InskejInkskej ríše vďaka občianskej vojne v tejto ríši. Atahuallpa sa chcel spojiť so Španielmi, poraziť Huascara a vládnuť nad zjednotenou InskouInkskou ríšou. Španieli sa usadili v pevnosti [[Cajamarca]], zajali Atahualpu a a držali ho vo väzení kvôli výkupnému. Aby si zabezpečil prepustenie, dal Atahualpa naplniť sálu po okraj zlatom. Počas svojho väzenia dal Atahuallpa zavraždiť svojho nevlastného brata Huascara v Cuzcu. Nato Španieli ovládli InskúInkskú ríšu. Napriek obkľúčeniu a početnej prevahe obliehateľov, Španieli popravili Atahualpu. Aby unikli z obkľúčenia v pevnosti, vypálili Španieli zo všetkých kanónov a prelomili línie rozzúrených Inkov. V nasledujúcich rokoch sa španielski kolonisti stali novou elitou sústreďujúcou svoje sily v [[Peru]].

DomorodnéDomorodé obyvateľstvo bolo zdecimované v prvých desaťročiach španielskej vlády &mdash chorobami v čase, keď boli pôvodní obyvatelia nútení kelskehok práci nazývanej "[[encomienda]]" pre španielskych zemepánov. V roku 1563 sa [[Quito]] stalo sídlom kráľovskej "audiencie" (administratívnej oblasti) Španielska a súčasťou Španielskeho vicekráľovstva [[Peru]] so sídlom v Lime.

Nadvláda nad oblasťou Amazonu viedla k dlhotrvajúcim sporom medzi Ekvádorom a [[Peru]]. V roku 1941, v čase rýchlo narastajúceho napätia medzi dvoma krajinami, vypukla vojna. [[Peru]] tvrdilo, že ekvádorská armáda inváziou obsadila oblasť nárokovanú štátom Peru, kým Ekvádor tvrdil, že inváziu použilo Peru. V júli 1941 bola mobilizovaná armáda. Peru malo v zbrani 11 681 mužov a čelilo zle zásobovaným a slabo vyzbrojeným ekvádorským silám v počte 5 300 vojakov, z ktrorýchktorých len o niečo viac ako 1 300 bolo umiestnených v južných provinciách. Boje prepukli 5. júla 1941, keď peruánske sily prekročili na viacerých miestach rieku Zarumilla, testujúc silu a umiestnenie ekvádorských pohraničných jednotiek. Nakoniec 23 júla 1941 Peruánci spustili hlavnú inváziu, prekročili rieku Zarumilla a postúpili do ekvádorskej provincie El Oro. V priebehu vojny [[Peru]] získalo kontrolu nad celým sporným územím, okupovalo ekvádorskú provinciu [[El Oro]] a niektoré časti provincie [[Loja]], približne 6% krajiny, žiadajúc ekvádorskú vládu, aby sa vzdala svojich územných nárokov. [[Peruánske námorníctvo]] blokovalo prístav [[Guayaquil]] znemožňujúc tak zásobovanie ekvádorských jednotiek. Po niekoľkých týždňoch bojov a pod tlakom USA a mnohých latinsko-amerických krajín boli boje zastavené. Ekvádor a Peru dospeli k dohode formalizovanej v Protokole z Ria , podpísanej 29. januára 1942. Následkom víťazstva Peru získalo sporné územie. Nasledovali ešte dve vojny.

Ekvádor má významné zdroje [[ropa|ropy]] a bohaté poľnohospodárske oblasti. Keďže krajina vyváža hlavne výrobky ako olej, [[banán]]y, a [[krevety]], fluktuácie cien na svetovom trhu môžu mať podstatný dopad na domáce hospodárstvo. Priemysel je v prevažnej miere zameraný na služby pre domáci trh. Zhrošujúca sa hospodárska výkonnosť v rokoch 1997-98 vyústila do vážnej hospodárskej a finančnej krízy v roku 1999. Kríze predchádzal celý rad vonkajších otrasov, vrátane klimatického fenoménu El Niño v roku 1997, prudký prepad cien ropy v rokoch 1997-98 a nestabilita medzinárodných trhov v rokoch 1997-98. Tieto faktory opisujú neudržateľnú zmes politiky ekvádorskej vlády, zmes veľkých fiskálnychfiškálnych deficitov a expanzívnej peňažnej politiky a následné 7,3% pokles HDP, medziročnú infláciu 52,2 % a 65% znehodnotenie meny v roku 1999, čo viedlo k bezprecedentnému kolapsu splácania zahraničných dlhov v uvedenom roku.

Vláda prezidenta Noboa potvrdila záväzok zaviesť USD ako ústredný krok stratégie hospodárskej obnovy. Vláda takisto začala rokovania s [[MMF|Medzinárodným menovým fondom]] (MMF), vrcholiace dohodnutím 12-mesačného [[stand-by]] úveru. Dodatočné politické iniciatívy pozostávajú zo snáh o zníženie vládneho fiskálnehofiškálneho deficitu, zavedenie štrukturálnych reforiem na posilnenie bankového systému a získanie prístupu k trhu súkromného kapitálu. Posilnené vysokými cenami ropy zažilo ekvádorské hospodárstvo mierne ozdravenie v roku 2000, s nárastom HDP predstavujúcim 1,9%. Ale 70 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, čo je viac ako dvojnásobok miery vykazovanej pred 5 rokmi. Inflácia v roku 2000 zostala vysoká - na 96,1% -, ale miera inflácie trvalo klesá. Mesačná inflácia vo februári 2001 dosahovala 2,9%.

Obyvateľstvo Ekvádora je etnicky značne zmiešané. Najväčšiu etnickú skupinu predstavujú [[mestic]]i, miešanci potomkov španielskych kolonistov a domorodých američanovAmeričanov, ktorí dosahujú viac ako 65 % obyvateľstva. Domorodí Američania sú druhou najpočetnejšou skupinou a tvoria približne štvrtinu obyvateľstva - okolo 25 %. Bieli sú hlavne španielski kreoli, prvotne španielskeho pôvodu a tvoria 7 %. Malá afro-ekvádorská menšina — vrátane [[mulat]]ov a [[zambo]]v, hlavne v oblasti Esmeraldas — predstavuje zvyšok.

Napriek tomu, že ústava požaduje aby sa 30 % HDP venovalo na vzdelávanie, vláda ’s oznámila cieľ iba 11 % rozpočtu. Odhaduje sa, že výdavky hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnu 4% v roku 2003. [[UNICEF]] uvádza gramotnosť 90 %, ale poznamenáva, že táto miera stagnuje už vyše 10 rokov. UNESCO udáva, že iba 87 % učiteľov základných škôl a 72 % stredoškolských učiteľov má príslušné vzdelanie. Systém verejného vzdelávania je bezplatný a školská dochádzka je povinná od veku 5 do veku 14 rokov. Ale ministerstvo školstva uvádza, že len 10 % pätročnýchpäťročných má skutočne prístup k dennému vzdelávaniu, a že len 66 % mladistvých ukončí šiesty rok školy. Vo vidieckych oblastiach len 10% mladistvých navštevuje strednú školu. Štatistika ministerstva uvádza strednú školskú dochádzku 6,7 roka. Ekvádor má 61 univerzít, veľa z nich v súčasnosti poskytuje vyššie vzdelanie, ale iba 18 % fakúlt verejných univerzít má možnosť poskytovať vyššie vzdelanie. 300 vyšších inštitútov ponúka 2 až 3 ročné odborné alebo technické vzdelávanie. Zákon o reforme vysokého školstva poveril dohľadom nad týmito slabo regulovanými inštitútmi CONESUP.

Približne 68% ekvádorcovEkvádorcov je [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckeho]] vyznania. Veľká časť obyvateľstva vieru praktizuje a navštevuje omše pravidelne. Vo vidieckych oblastiach Ekvádora sú domorodnádomorodá viera a [[kresťanstvo]] sú niekedy syncretckésynkretické.

[[Futbal]] je obzvlášť populárny pre masovú účasť. Prejavuje sa značný záujem o [[tenis]] v strednej a vyššej vrstve ekvádorskej spoločnosti a niekoľkí ekvádorskí profesionálni hráči dosiahli medzinárodného veľhlas, vrátane mien ako [[Francisco Segura]] či [[Andrés Gomez]] a v 90. rokoch [[Nicolas Lapentti]]. [[Basketbal]] má taktiež veľkú poluplaritupopularitu, pretože medzi ekvádorské špeciality patrí ''Ecuavolley'', variácia [[volejbal]]u pre troch hráčov. [[Býčie zápasy]] sa praktizujú na profesionálnej úrovni iba v Quite, počas výročných slávností na pamiatku založenia mesta Španielmi, hoci nekrvavá forma tohto športu, nazývaná ''rodeos montubios'', sa praktizuje v mnohých vidieckych oblastiach počas miestnych slávností.