Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami

d
aktualizácia, rozšírenie
(aktualizácia, externé odkazy, kategórie, wikilinky)
 
d (aktualizácia, rozšírenie)
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz''), (''Georg Buchholtz''), (* [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]] - † [[3. august]] [[1737]] [[Kežmarok]]), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]], zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier, prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[VroclaveVroclav]]e a [[Lipsko|Lipsku]].
 
=== Život a dielo ===
Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]] Greifswalde[[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a Wittenbergu[[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a od roku [[1772]] do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj Silická [[Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal Prebádal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, i Domicu. aštúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšejrenajväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežou]]. Túto vysokohoskúvysokohorskú tútu opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou.
Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch [[1723]] – [[1726]] vo Vroclavských análoch ''Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten''. Bol aj literárne činný.
S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.<ref>Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref>[http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/buchholtz-juraj-ml/index.htm Buchholtz online]
 
 
==Externé odkazy==
4 506

úprav