d
→Na vrchole moci: preklepy
d (úprava infoboxu) |
d (→Na vrchole moci: preklepy) |
||
|
Úpadok Brežnevovej osobnosti otváral Andropovovi možnosti uchádzať sa o následníctvo. Brežnev pôvodne vyzdvihoval svojich favoritov Kirilenka (spolupracovník z Dnepropetrovska od 30. rokov) a [[Konstantin Ustinovič Černenko|K. U. Černenka]] (spolupracovník a asistent od 50. rokov z Moldavska). Reálne šance sa pre Andropova otvorili na jar [[1982]]. Po smrti [[Michail Andrejevič Suslov|M. A. Suslova]] zaujal post druhého tajomníka ÚV, prevzal dohľad nad ideológiou a riadenie sekretariátu ÚV.
Andropov bol zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ na plenárnom zasadnutí [[14. november|14. novembra]] [[1982]] na návrh svojho rivala [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konštantína Ustinoviča Černenka]]. Deľba moci však prebehla už predtým na rokovaní [[politické byro ÚV KSSZ|politbyra]]. Zdravotný stav nového sovietskeho vodcu bol už veľmi zlý, napriek tomu sa vrhol do práce a začal sériu reforiem, ktoré mali obnoviť hospodársky rast, zvýšiť produktivitu práce a vyriešiť ekonomické ťažkosti kolabujúceho impéria. Pozornosť venoval boju s korupciou a zneužívaním postavenia vo vnútri straníckej nomenklatúry. Do vedúcich funkcií vyzdvihol mladších funkcionárov. Okolo Andropova sa vytvorilo nové perspektívne vedenie KSSZ (Andropov, Romanov, [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]], Alijev, Gromyko, Ustinov, Ryzkov, Ligačov, Solomencev a Vorotnikov), ktoré však muselo stále počítať so silnými pozíciami konzervatívcov, ktorí nechceli narúšať [[status quo]] Brežnevovej epochy ([[Konstantin Ustinovič Černenko|Černenko]], Tichonov, Pelše, Grišin, Kunajev, Ščerbyckij, Zimjanin, Kapitonov, Rusakov). Zásadným zmenám však zabránila jeho smrť v februári [[1984]]. Jeho nástupcom sa stal vekom a [[choroba]]mi úplne zničený konzervatívny stúpenec brežnevovského štýlu [[
== Zoznam funkcií ==
| |||