Polykleitos Mladší: Rozdiel medzi revíziami

Polykleitove divadlo v Epidaure je jedno z najslávnejších gréckych divadiel. Jeho tvorcu preslávilo najmä dokonalé architektonické riešenie a výborná akustika. Svojou architektonickou krásou nadchlo aj cestovateľa Pausania, ktorý o ňom zaznamenal: „''V posvätnom okrsku majú Epidaurčania divadlo, ktoré si podľa môjho úsudku najviac zasluhuje pozornosti. Rímske divadlá síce prekonajú všetky ostatné teatrálnou vybavenosťou, veľkosťou potom to arkádske v Megalopole. Ktorý však staviteľ by mal odvahu súťažiť s Polykleitom, pokiaľ ide o súlad a krásu? Polykleitos bol totiž ten, kto vytvoril ako toto divadlo, tak i okrúhlu budovu ''Tholos''."''“<ref name="Pausanias str.181">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|isbn= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=181}}</ref> Polykleitovu stavbu zvanú Tholos postavili v rokoch [[360 pred Kr.|360]] – [[330 pred Kr.]] a pre svoju umeleckú výzdobu ju pokladali za jednu z najkrajších gréckych stavieb. Účel tejto stavby nie je zatiaľ jasný.<ref name="Pausanias str.526">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|isbn= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=526 vysvětlivky}}</ref> Divadlo v Epidaure považovali v čase vlády [[Staroveký Rím|rímskeho]] cisára [[Hadrián]]a za najkrajšie na svete.<ref name="Encyklopédia starovekého Grécka, 181">{{Citácia knihy|autor=[[Martino Menghi]]|titul=Encyklopédia starovekého Grécka|isbn= 80-8046-328-X|miesto=Bratislava|vydavateľ=Perfekt|rok=2003|strany=181}}</ref>

V prípade divadla v Epidaure sa nedá hovoriť len ako o troskách či zvyškoch, lebo po rekonštrukcii ľavého krídla sa v ňom dodnes konajú predstavenia. Má tvar kamennej podkovy a leží na juhovýchodnom zalesnenom svahu pri Epidaure. Ako aj v minulosti tak i dnes sa do neho zmestí 14 000 divákov.<ref name="Grécky zázrak, 360"/> Divákov okrem harmónie jeho tvaru upúta aj kruh na zemi javiska, ktorý znázorňuje pôdoris gréckeho divadla, ako ho opisuje [[Marcus Vitruvius Pollio|Vitruvius]]: „''ku kruhu orchestry [miesta na spievanie a tancovanie) prilieha obdĺžniková skéné (budova), uzavierajúca polkruh dolných sedadiel hľadiska čiže divadla."''“<ref name="Dejiny umenia 2, 161">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | isbn = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 161}}</ref> Polykleitos v ňom dosiahol takú akustiku, že škrtnutie zápalky na javisku počuť aj v najvyššom päťdesiatom piatom rade.<ref name="Grécky zázrak, 360"/>