Skalnaté pleso: Rozdiel medzi revíziami

'''Skalnaté pleso''' ({{vjz|pol|''Łomnicki Staw''}}, {{vjz|deu|''Steinbachsee''}}, {{vjz|hun|''Köpataky-tó''}}) je morénové [[pleso]] v najnižšom kare [[Skalnatá dolina|Skalnatej doliny]]. Napriek mnohým záchranným zásahom (v 30-tych a 50-tych rokoch 20. storočia), od roku [[1937]] má premenlivú hladinu a niekedy vysychá. Jeho existenciu ohrozili, popri hydrologických a klimatických aj ľudské faktory. Išlo najmä o výstavbu stanice [[Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít|visutej lanovky]] z [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]] na Skalnaté pleso a na [[Lomnický štít]]. [[Skalnatá dolina]], Skalnaté pleso i [[Skalnatý potok (prítok Popradu)|Skalnatý potok]] boli oddávna v lomnickom chotári pod Lomnickým štítom. Ľudia túto dolinu volali Lomnickou dolinou. Veľmi skoro ju však začali devastovať pastieri so svojimi stádami. Nastala [[erózia]] pôdy a zanikla [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácia]]. Zmenil sa charakter tejto časti doliny a preto prešiel názov doliny z Lomnickej na Skalnatú. Poliaci aj napriek tomu rešpektujú staršie názvy. Pleso je teda ''Łomnicky Staw''. [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz]] mladší vo svojej Panoráme Tatier z roku [[1717]] má pre neho označenie Stagnum rupicaprarum -  – ''Stainbock See'', čo znamená kamzíčie pleso. Neskôr sa Stainbock (kamzík) chybnou transkripciou premenil na Steinbach (skalnatý potok) a teda aj pleso premenovali na ''Steibach See''.<ref>Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref> Pleso má rozlohu {{ha|1.23|m}}, hĺbku {{m|2|m}} a nachádza sa v nadmorskej výške {{mnm|1754}}

{{Projekt|commonscat=Skalnaté pleso}}