Konečný osud vesmíru: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
typo gram, replaced: - → – , 49–56 → 49 – 56 (6), Pozri tiež → Pozri aj, ==Referencie== → == Referencie ==, akonáhle → hneď ako |
||
Riadok 7:
===Teória===
[[File:Aleksandr Fridman.png|thumb|right|[[Alexander Friedmann]]]]
Teoretický vedecký výskum konečného osudu vesmíru umožnila v roku 1916 Einsteinova teória všeobecnej relativity. Všeobecná relativita sa dá využiť na opis vesmíru v najväčšej možnej mierke. Existuje mnoho riešení rovníc všeobecnej relativity a každé riešenie predstavuje možný osud vesmíru. Alex Friedman navrhol, v roku 1922, množstvo riešení a rovnako v roku 1927 aj Georges Lemaitre.<ref name=Lemaitre1927>{{Cite journal | last=Lemaître | first=Georges | author-link=Georges Lemaître |title=Un univers homogène de masse constante et de rayon croissant rendant compte de la vitesse radiale des nébuleuses extra-galactiques | year=1927 | journal=Annales de la Société Scientifique de Bruxelles | volume=A47 | pages=
===Pozorovanie===
Riadok 27:
[[File:Friedmann universes.svg|thumb|400px|Konečný osud vesmíru závisí na hustote hmoty Ω<sub>M</sub> a hustote tmavej energie Ω<sub>Λ</sub>.]]
V súčasnosti sa väčšina kozmológov zhoduje v tom, že konečný osud vesmíru závisí na jeho celkovom tvare, na obsahu tmavej energie a na stavových rovniciach, ktoré určujú správanie hustoty tmavej energie počas rozpínania.<ref name=nasa
===Uzatvorený vesmír===
Riadok 40:
===Plochý vesmír===
Ak by priemerná hustota vesmíru bola rovnaká ako kritická hustota a tak Ω = 1, tak potom je geometria vesmíru plochá: a tak ako v euklidovskej geometrii, súčet uhlov trojuholníka je 180 stupňov a paralelné línie si zachovávajú rovnakú vzdialenosť. Výsledky meraní sondy WMAP, s toleranciou chýb len 0,4%, potvrdili, že vesmír je plochý.<ref name=mm
Plochý vesmír bez tmavej energie sa rozpína do nekonečna, ale rýchlosť rozpínania sa postupne znižuje s blíži sa nule. V plochom vesmíre s tmavou energiou rýchlosť rozpínania najskôr, kvôli účinkom gravitácie klesá, a následne stúpa. Konečný osud plochého vesmíru je rovnaký ako pri otvorenom vesmíre.
Riadok 48:
===Veľký mráz alebo tepelná smrť===
Veľký mráz je scenár, v ktorom pokračujúce rozpínanie spôsobí, že teplota vesmíru sa priamočiaro približuje absolútnej nule. Ak vesmír neobsahuje tmavú energiu, tak toto môže nastať len pri plochom alebo hyperbolickom vesmíre. Pri uzatvorenom vesmíre môže táto situácia nastať len v prípade, ak je hodnota kozmologickej konštanty pozitívna. Tento model je medzi vedcami momentálne najviac akceptovaný.<ref>James Glanz (1998).[http://www.sciencemag.org/content/282/5397/2156.1.full Breakthrough of the year 1998. Astronomy: Cosmic Motion Revealed] Science 282 (5397) pp. 2156
===Big Rip===
Riadok 62:
Big Bounce je teoretický model odvodený z oscilujúceho vesmíru alebo z cyklickej interpretácie Veľkého tresku, kde prvá kozmologická udalosť je výsledkom kolapsu predchádzajúceho vesmíru.
Podľa jednej verzie Veľkého tresku mal vesmír na začiatku nekonečnú hustotu. Takýto opis je v rozpore so všetkým ostatným vo fyzike a zvlášť s kvantovou mechanikou a princípom neurčitosti. A preto na základe kvantovej mechaniky vznikla alternatívna verzia Veľkého tresku. Táto teória taktiež predpokladá, že
Jednoducho povedané, vesmír opakovane vzniká vo Veľkom tresku a nasleduje Veľký kolaps a stále dokola.
Riadok 81:
==Pozorovateľné obmedzenia teórií==
Výber medzi týmito teóriami prebieha pomocou váženia vesmíru, napríklad meraním relatívnych príspevkami hmoty, žiarenia, tmavej hmoty a tmavej energie k celkovej kritickej hustote. Presnejšie, modely sú konfrontované s údajmi o zhlukovaní galaxií,o vzdialených supernovách a rozdielmi v kozmickom mikrovlnnom pozadí.
==Pozri
* [[Antropický princíp]]
Riadok 108:
* [[Frank J. Tipler]]
== Referencie ==
{{referencie}}
|