Psychoakustika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d základné korektúry, wikifikácia, slovosled; stále ale na úpravu |
odstranenie názvov pre neexistujúce grafy a hlavné ĉlánky, pridanie komentára pre názov ĉlánku |
||
Riadok 1:
{{na úpravu|pojmy, slovosled, čiarky, zdroje, wikilinky}}
'''Psychoakustika''' <!-- myslim si, že v slovenĉine je vhodnejší názov psychofyziologická akustika --> je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom vnímania [[zvuk]]u. Presnejšie, štúdiom a výskumom fyziologických a psychologických reakcií na zvukové podnety, ako sú [[reč]] a [[hudba]]. Ďalej sa začleňuje do [[Psychofyzika|psychofyziologickej]] fyziky.
== Úvod ==
Riadok 17:
Poltónová [[Stupnica (hudba)|stupnica]], ktorá sa používa v európskom hudobnom značení, nie je lineárna ale je logaritmická. Ďalšie stupnice boli odvodené z experimentoch vnímania ľudského počutia, ako sú napríklad, melová stupnica a Barkova stupnica. Tieto stupnice sa za zvyčajne nepoužívajú pri [[Komponovanie hudby|komponovaní]] ale pri štúdiu vnímavosti. Ich vlastnosťou je, že sú približne logaritmické pri vysokých frekvenciách a takmer lineárne pri nízkych.
Rozsah intenzity počuteľných zvukov je obrovský. Ušný [[bubienok (cicavce)|bubienok]] dokáže zacítiť aj malé kolísanie v tlaku zvuku a dokáže rozpoznať zmenu na úrovni mikropaskalu alebo väčšiu než 1 [[Bar (tlak)|bar]]. Z tohto dôvodu sa úroveň tlaku vzduchu meria logaritmicky, vzhľadom na hodnotu 20 [[Pascal|µPa]] (1,97385×10<sup>−10</sup> [[Atmosféra (jednotka)|atm]]). Najnižšia úroveň počutia je definovaná ako 0 [[Bel (jednotka)|dB]], najvyššia nie je jasne stanovená, aj z dôvodu, že ucho utrpí fyzické poškodenie, formou zvukom
Podrobnejší výskum dolného prahu počutia zistí, že dolná hranica počutia závisí od frekvencie. Takto, meraním najnižšie intenzity testovacích tónov rôznych frekvencií sa získava krivka absolútneho prahu počutia – ATH. Ucho je zvyčajne najcitlivejšie, teda má najnižší prah počutia, v rozsahu frekvencií 1{{--}}5 kHz, hoci sa tento rozsah mení s vekom, tak že klesá citlivosť nad 2 kHz.
Riadok 27:
== Lokalizácia zvuku ==
[[Lokalizácia]] zvuku je proces určenia miesta zdroja zvuku. Mozog využíva jemné rozdiely v hlasitosti, tone a časovaní, medzi dvoma uchami aby nám umožnil lokalizovať zdroj zvuku. Lokalizácia prebieha trojrozmerne: v pozíciách [[Azimut|azimutu]] horizontálneho uhla, [[Zenit|zenitu]] vertikálneho uhla, a vzdialenosti, pre statické zvuky, alebo rýchlosti, pre pohybujúce sa zvuky. Človek, tak ako mnohé štvornohé zvieratá, má dobrú schopnosť zistiť horizontálnu zložku vzduchu, už menej vertikálnu – kvôli symetrickému umiestneniu uši. Niektoré druhy, ako sovy, majú uši umiestnené nesymetricky a dokážu určiť zvuk vo všetkých troch rovinách, prispôsobenie pre lovenie malých cicavcov v tme.
== Efekty prekrývania ==
V niektorých prípadoch, inak jasne počuteľný zvuk môže byť prekrytý (zamaskovaný) iným zvukom. Napríklad, konverzáciu na autobusovej zastávke nebudete počuť ak v blízkosti prechádza hlučné nákladné auto. Tento jav sa volá prekrývanie. Tichší zvuk je prekrytý a nepočuť ho v prítomnosti hlasnejšieho zvuku..
== Fantómová základná výška ==
V prípade frekvenčného harmonického radu 2f, 3f, 4f, 5f, a.t.d (kde f je špecifická frekvencia), ľudia počujú každú výšku ako f.
| |||