Nosorožec srstnatý: Rozdiel medzi revíziami

Titulok2=

}}

 

Ako posledný a najviac odvodený člen [[vývojová vetva|vývojovej vetvy]] [[pleistocén]]nych nosorožcov, bol nosorožec srstnatý dobre prispôsobený k svojmu životnému prostrediu. Podsadité končatiny a silná [[srsť]] bola vhodná pre [[step (krajina)|stepy]] a [[Tundra|tundry]], ktoré prevládali v [[Palearktická oblasť|palearktickej oblasti]] počas pleistocénneho [[ľadovec|zaľadnenia]]. Rovnako ako drvivá väčšina nosorožcov, telo nosorožca srstnatého malo konzervatívnu [[Morfológia (biológia)|morfológiu]], podobne ako prvé nosorožce v neskorom [[eocén]]e.

 

 

== Opis ==

Vzhľad nosorožcov srstnatých je známy z mumifikovaných jedincov zo Sibíri, rovnako ako z jaskynných malieb.<ref name=frozenfauna>{{cite book | url = http://books.google.dk/books?id=8ikKezOKRB4C&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false | title = Frozen Fauna of the Mammoth Steppe }}</ref> Dospelý jedinec mal typickú dĺžku 3 až 3,8 m a váhu približne {{kg|1 800 – 2 700}}<ref name=irf>{{cite web | url = http://www.rhinos.org/rhinos/extinct-woolly-rhino | title = Extinct Woolly Rhino | publisher = International Rhino Foundation | accessdate = 2015-02-07 }}</ref> alebo {{kg|2000}}.<ref name = "Boeskorov2012">{{Cite journal | last1 = Boeskorov | first1 = G. G. | title = Some specific morphological and ecological features of the fossil woolly rhinoceros (''Coelodonta antiquitatis'' Blumenbach 1799) | doi = 10.1134/S106235901208002X | journal = Biology Bulletin | volume = 39 | issue = 8 | pages = 692–707 | year = 2012 | pmid = | pmc = }}</ref> Rástli do výšky cca 2 m;<ref name=irf/> veľkosť tela bola porovnateľná, alebo trošku väčšia ako má [[nosorožec tuponosý]].<ref name=krause2011>{{cite web | url= http://www.hanskrause.de/HKHPE/hkhpe_07_02.htm | title = HKHPE 07 02 | first= Hans | last= Krause | work= hanskrause.de | year=2011 | accessdate=July 12, 2012 }}</ref> Dva rohy na lebke boli z [[keratín]]u, predný mal dĺžku 61 cm<ref name=comguide>{{cite book | title = The complete guide to prehistoric life | last = Haines | first = Tim | last2 = Chambers | first2 = Paul | year = 2005 | publisher = Firefly Books | location = Buffalo, N.Y. | isbn = 978-1-55407-181-4 | edition = First | accessdate= 17 October 2011 | page = 203 | chapter = Coelodonta }}</ref> a malý roh bol medzi očami.<ref name=Fortelius1983>{{cite journal | title= The morphology and paleobiological significance of the horns ofCoelodonta antiquitatis(Mammalia: Rhinocerotidae) | last1= Fortelius | first1= Mikael | journal= Journal of Vertebrate Paleontology | volume= 3 | issue= 2 | year= 1983 | pages= 125–135 | issn = 0272-4634 | doi = 10.1080/02724634.1983.10011964 }}</ref> Mal hustú, dlhú srsť, malé uši, krátke a silné nohy, zavalité telo. Jaskynné maľby naznačujú široký tmavý pás medzi prednými a zadnými nohami, ale tento rys nie je univerzálny, a identifikácia zobrazených nosorožcov ako nosorožcov srstnatých nie je istá.

 

Ich tvar bol známy len z pravekých jaskynných malieb, kým nebol v [[1929]] v dedinke Starunia ([[Ukrajina]]) objavený úplne zachovaný jedinec (chýbala len srsť a kopytá). Táto vzorka, dospelej samice, je v súčasnosti vystavená v prírodovednom múzeu [[Poľská akadémia vied|Poľskej akadémii vied]] v [[Krakov]]e. Niekoľko ďalších zmrazených vzoriek sa našlo aj na Sibíri, posledná v roku 2007.<ref name="Boeskorov2012"/>

 

Nosorožec srstnatý používal svoje rohy na obranné účely a predvádzanie sa pred samicami. Počas posledného glaciálneho maxima<ref name=JacobiRose2009>{{cite journal | title = Revised radiocarbon ages on woolly rhinoceros (Coelodonta antiquitatis) from western central Scotland: significance for timing the extinction of woolly rhinoceros in Britain and the onset of the LGM in central Scotland | last1 = Jacobi | first1=Roger M. | last2 = Rose | first2 = James | last3 = MacLeod | first3 = Alison | last4 = Higham | first4 = Thomas F.G. | journal= Quaternary Science Reviews | volume=28 | issue=25–26 | year = 2009 | pages=2551–2556 | issn = 02773791 | doi = 10.1016/j.quascirev.2009.08.010 }}</ref> ustúpilo [[Severné more]] viac na sever, a [[Hladina mora|hladina mora]] klesla až o 125 m nižšie ako dnes. Nosorožec srstnatý migroval cez exponovaný [[Doggerland]] a veľkú časť [[Severná Európa|Severnej Európy]] a bežne sa vyskytoval v chladnej, vyprahnutej púšti, ktorou bolo južné [[Anglicko|Anglicku]]

<ref name=sjg66>{{cite journal | title = Woolly rhinoceros from the Scottish Pleistocene | doi=10.1144/sjg02030253 | year = 1966 | last1= Ian Rolfe | first1= W. D. | journal = Scottish Journal of Geology | volume=2 | issue=3 | pages=253 }}</ref> a dnešné Severné more. Zväčšil svoje geografické rozšírenie o oblasti so striedajúcim studeným a teplým cyklom. Následne boli populácie nútené migrovať s ustupujúcimi ľadovcami. Išlo o pravdepodobne najrozšírenejšieho nosorožca všetkých čias.<ref name=Piper>{{Citácia Harvard

Samice rodili jedno alebo dve teľatá.<ref name=bbc121206>{{cite news | url = http://www.bbc.co.uk/nature/20497828 | title = Prehistoric rhino reveals secrets | first = Matt | last = Walker | work = [[BBC News]] | date = 6 December 2012 }}</ref>

 

 

Už dlho sa vedie diskusia ohľadom presného stravovania rodu ''[[Coelodonta]]''. Skorší výskum zistil, že sa [[Pasenie (konzumácia)|pásli]] na tráve alebo konzumovali listy zo stromov. Spôsob stravovania bol rekonštruovaný pomocou niekoľkých línií dôkazov. Klimatická rekonštrukcia naznačuje, že preferovaným životným prostredím boli studené a vyprahnutá stepy a tundry, s veľkým [[bylinožravec|bylinožravcami]] tvoriacimi významnú časť cyklu. Peľová analýza poukazuje na prevahu tráv v komplikovanej mozaike vegetácie.{{bez citácie}}

V porovnaní s existujúcim taxónom [[Nepárnokopytníky|nepárnokopytníkov]] potvrdzujú, že rod ''[[Coelodonta]]'' fermentoval v [[zadné črevo|zadnom čreve]] s jedným žalúdkom a podľa toho sa pravdepodobne pásli na [[celulóza|celulózou]] a [[bielkovina|bielkovinami]] bohatej potrave. Tento spôsob trávenia by vyžadoval veľkú priepustnosť potravy a s tým spojené veľké sústa s nízkym nutričným obsahom vybraných tráv a ostríc.<ref>[http://www.socarchsci.org/bulletin/SAS2634.pdf SAS Bulletin, Volume 26, number 3/4, Winter 2003] from the Society for Archaeological Sciences</ref> Nedávne dôkazy naznačujú, že srstnaté nosorožce žijúce v [[Arktída|Arktíde]] počas posledného glaciálneho maxima spotrebovali približne rovnaké objemy rastlín, ako ''[[Palina|paliny]]'' a [[Tráva (porast)|trávy]].<ref>{{cite journal|author=Willerslev E, Davison J, Moora M, Zobel M, Coissac E, Edwards ME, Lorenzen ED, Vestergard M, Gussarova G, Haile J, Craine J, Gielly L, Boessenkool S, Epp LS, Pearman PB, Cheddadi R, Murray D, Brathen KA, Yoccoz N, Binney H, Cruaud C, Wincker P, Goslar T, Alsos IG, Bellemain E, Brysting AK, Elven R, Sonstebo JH, Murton J, Sher A, Rasmussen M, Ronn R, Mourier T, Cooper A, Austin J, Möller P, Froese D, Zazula G, Pompanon F, Rioux D, Niderkorn V, Tikhonov A, Savvinov G, Roberts RG, MacPhee RD, Gilbert MT, Kjar KH, Orlando L, Brochmann C, Taberlet P.|title=Fifty thousand years of Arctic vegetation and megafaunal diet|journal=Nature|year=2014|volume=506|issue=7486|pages=47–51|url=http://www.nature.com/nature/journal/v506/n7486/full/nature12921.html|doi=10.1038/nature12921|pmid=24499916}}</ref>

 

Mnoho druhov pleistocénnej [[megafauna|megafauny]], podobne ako nosorožec srstnatý, vyhynulo približne v rovnakom časovom období. Ľudský [[lov]] je často citovaný ako jedna z príčin.<ref name=diamond>{{cite book | title= Guns, Germs and Steel | last=Diamond | first=Jared | year=1997 | publisher=Vintage | location=New York |isbn=0-09-930278-0 |pages= |url= }}</ref> Iné teórie pre dôvod vymierania uvádzajú zmenu klímy spojenú s ustupujúcim ľadovcom a hypotézu hyperochorenia.<ref name=grayson>{{cite journal | url = http://www.unl.edu/rhames/courses/current/requiem-overkill.pdf | title=A requiem for North American overkill | last=Grayson | first=D. K. | last2 = Meltzer | first2 = D. J. | year = 2003 | month= | journal = Journal of Archaeological Science | volume=30 | issue= 5 | pages=585–593 | id= | accessdate= |quote= | doi=10.1016/S0305-4403(02)00205-4 }}</ref> Jedna z najviac akceptovaných teórií uvádza, že aj keď bol nosorožec srstnatý špecializovaný na chladné počasie, bol schopný prežiť aj v teplejších klimatických podmienka (Shapiro). To naznačuje, že zmena klímy nebola jediným faktorom, ktorý prispel k jeho vyhynutiu (Naish). Ostatné druhy prispôsobené na studené prostredie, ako je napríklad [[sob]], [[Pižmoň severský|pižmoň]] a [[Zubor lesný|zubor]], prežili toto obdobie klimatických zmien a rovnako aj mnoho ďalších. To podporuje hypotézu nadmerného lovu nosorožca srstnatého.