Mikuláš Kostka

(Kosztka de Sedlecz - maďarsky, Kostka ze Sedlce - po slovensky)

Peter a Mikuláš Kostkovci pochádzali zo Sedlíc u Frýdku-Místku (CZ, Sedlec, Sedlice, dnes Sedliště. Ich rod však používal poľského herbu Śrzeniawa. Na Slovensku boli známi ako "hajtmani zámkov horných na Považí". Na Slovensko prišli v čase, keď o uhorský trón bojovali dvaja protikráli, sedmohradský vojvoda Ján Zápoľský a rakúsky arcivojvoda Ferdinand Habsburský. Českí a moravskí páni prichádzali so svojimi vojskami na pomoc v boji proti Turkom, aby zabránili ich preniknutiu na Moravu. Za odmenu dostávali slovenské hrady a panstvá. Kráľ Ján Zápoľský zveril ochranu severných slovenských hradov a krajov bratom Kostkovcom. Za svoje zásluhy dostali do užívania aj hrady Lietava a Strečno. V roku 1532 zomrel Peter Kostka. V roku 1534 sa Mikuláš rozhodol prestúpiť na stranu Ferdinanda Habsburského. Ferdinand ho za odmenu prijal medzi krajinskú uhorskú šľachtu a potvrdil mu hrady a panstvá hradov Strečno a Lietava spolu s osadou Poruba. Roku 1548 definitívne získal aj mesto Žilina. Kostkovci pôsobili vo veľkej časti Slovenska, na Orave, Spiši aj v Turci.

Zdroje: SASINEK, F.: Petor a Mikuláš Kostka. In: Slovenský letopis IV. 1880. BERNÁTOVÁ, Martina: Peter a Mikuláš Kostkovci. In: MÚZA 1/2014. Dostupné na: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza/#/strana/12/zvacsenie/127/ BERNÁTOVÁ, Martina: Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc, ich pôvod a erb. In: Vlastivedný zborník Považia XXVII. Považské múzeum 2015, s. 91 - 101.