Thomas Paine: Rozdiel medzi revíziami

'''Thomas Paine''' (* [[9. február]] [[1737]], [[Thetford]], grófstvo [[Norfolk (Anglicko)|Norfolk]], [[Spojené kráľovstvo]]{{--}} – † [[8. jún]] [[1809]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) bol anglicko-americký politický filozof, novinár, spisovateľ a politik, činný najmä v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] a tiež vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Významne sa svojim dielom zaslúžil o vznik [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]].

Thomas Paine sa narodil do prísne protestantskej kvakerskej rodiny Josepha Paina v lokalite [[Thetford]], v grófstve [[Norfolk]]. Pôvodne sa vyučil u svojho otca za výrobcu lán (nie korzetov, ako to o ňom tvrdili jeho odporcovia), a neskôr sa živil aj jeho predajom v meste Sandwich, v grófstve [[Kent (grófstvo)|Kent]]. V roku [[1759]] sa oženil s Mary Lambertovou, ale koncom toho istého roku jeho obchod zbankrotoval. V dôsledku existenčných problémov musela jeho manželka krátko po pôrode začať pracovať, čo sa jej stalo osudným (zomrela v roku [[1760]]). Od roku 12761 Paine pracoval ako úradník v rôznych lokalitách grófstva [[Lincolnshire (grófstvo)|Lincolnshire]], v [[Cornwall]]e a v [[Londýn]]e. V roku [[1768]] sa usadil v meste [[Lewes]], v grófstve [[Sussex (Anglicko)|Sussex]]. Tu v marci 1771 uzatvoril druhé manželstvo s Elizabeth Olive. V apríli 1774 musel predať všetok svoj majetok, aby sa vyhol väzeniu pre dlžníkov a v júni sa aj oficiálne rozišiel s manželkou a presťahoval sa do [[Londýn]]a. Tu sa zoznámil s [[Benjamin Franklin|Benjaminom Franklinom]], ktorý sa v [[Londýn]]e snažil zmierniť napätie medzi americkými kolóniami a anglickou vládou. Na jeho radu Paine odcestoval v októbri roku [[1774]] na územie britských kolónií v Severnej Amerike (v novembri 1774 dorazil do [[Philadelphia|Philadelphie]]).

V januári 1776 Paine publikoval svoju esej ''Zdravý rozum'' (Common Sense), v ktorom Američanov pobádal k vyhláseniu nezávislosti na [[Veľká Británia|Veľkej Británii]]. Text eseje sa stal okamžitou senzáciou a v priebehu troch mesiacov sa jej predalo okolo 120 000 exemplárov. Počas trvania amerického boja za nezávislosť sa vytlačilo cca pol milióna kópií tejto eseje. Pamflet ''Zdravý rozum'' rozhodujúcou mierou ovplyvnil verejnú mienku v kolóniách v prospech odtrhnutia sa kolónií od [[Veľká Británia|Veľkej Británie]]. Verejná diskusia ovplyvnila aj zástupcov jednotlivých kolónií v Kontinentálnom kongrese, ktorí napokon prijali [[4. júlajúl]]a [[1776]] [[deklarácia nezávislosti Spojených štátov|deklaráciu nezávislosti Spojených štátov amerických]]. V rokoch [[1776]] až [[1783]] publikoval sériu pamfletov s názvom ''Americká kríza'' (The American Crisis), v ktorých pozitívne stimuloval boj amerických kolonistov za nezávislosť na [[Veľká Británia|Veľkej Británii]]([[George Washington]] z pamfletov pravidelne čítaval americkým vojakom).

V rokoch [[1777]] až [[1779]] bol Thomas Paine členom kongresovej komisie pre zahraničné vzťahy. Neskôr sa aktívne zúčastnil aj bojov za americkú nezávislosť, bol pobočníkom generála Kontinentálnej armády [[Nathanael Greene|Nathanaela Greena]]. V marci až auguste 1781 bol na krátkej diplomatickej misii vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (na kráľovskom dvore vo [[Versailles]] ho prijal samotný kráľ [[Ľudovít XVI.]]).

Po ukončení americkej revolúcie žil v Bordentown City v štáte [[New Jersey]]. V roku [[1787]] bol v Londýne a v roku [[1788]] odišiel do Francúzska. V priebehu rokov [[1789]] a [[1790]] bol svedkom revolučných udalostí začínajúcej sa [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], ale v roku [[1791]] z [[Francúzsko|Francúzska]] odišiel a uchýlil sa do [[Londýn]]a. Tu v roku [[1791]] napísal a publikoval prvý zväzok svojho diela ''Práva človeka'' (Rights of Man), v ktorej obhajoval výdobytky [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]] a navrhoval niektoré sociálne reformy, ktoré mali byť uvedené do praxe vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]g ako prevencia voči výbuchu revolúcie. V podstate bola jeho kniha reakciou na protirevolučnú prácu [[Edmund Burke|Edmunda Burka]] ''Úvahy o francúzskej revolúcii'' (publikovaná v roku [[1790]]). Anglická vláda jeho knihu odsúdila na spálenie a autor bol v neprítomnosti vypovedaný z krajiny. Vrátil sa späť do [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa aktívne zapojil do politického života, aj keď nerozprával po francúzsky. Od francúzskej vlády získal Paine čestné občianstvo (rovnako ako [[George Washington]] alebo [[Benjamin Franklin]]).

V septembri 1792 bol zvolený za poslanca do Národného konventu za okres Pas-de-Calais. Ideovo stál na strane [[girondisti|girondistov]], čím sa stal podozrivým v očiach [[Maximilien Robespierre|Maximiliena Robespierra]] a radikálnych [[jakobíni|jakobínov]]. Počas hlasovania o treste pre kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] hlasoval za jeho vyhnanstvo (navrhoval deportovať ho do USA). V decembri 1793 bol zatknutý a v čase jakobínskeho teroru bol takmer odsúdený na trest smrti. Napokon bol v novembri 1794 prepustený z väzenia a následne aj späť prijatý do Národného konventu. Po roku [[1796]] však žil skôr v úzadí.

Ešte vo väzení začal písať knihu ''Vek rozumu'' (The Age of Reason : Being an Investigation of True and Fabulous Theology), ktorá bola akýmsi súhrnom jeho pokrokových a zároveň protikresťanských myšlienok. Knihu odsúdili viacerí intelektuáli a politici, čo bolo pre Paina sklamaním. Pozitívneho ocenenia sa knihe dostalo až po autorovej smrti (stala sa populárnou najmä medzi pokrokovými intelektuálmi a revolucionármi v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]]).

V roku [[1802]] sa Thomas Paine na žiadosť prezidenta [[Thomas Jefferson|Thomasa Jeffersona]] vrátil do USA a usadil sa na svojom statku v Bordentown City v štáte [[New Jersey]]. Paine zomrel v ranných hodinách [[8. júnajún]]a [[1809]] v dome na Grove Street č. 59 v new-yorskej štvrti [[Greenwich Village]]. Pochovaný bol na pozemku vlastnej farmy. V roku [[1819]] jeho pozostatky exhumoval radikálny novinár [[William Cobbett]], ktorý ich preniesol do Británie s cieľom slávnostne ich pochovať. K tomu však nikdy nedošlo a po [[William Cobbett|Cobbettovej]] smrti sa pozostatky Thomasa Paina bez stopy stratili.