Žilina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
revízia |
d odkaz na Mikuláša Kostku zo Sedlíc na Wikipedii |
||
Riadok 411:
=== Žilina za neskorého feudalizmu (1526 – 1848) ===
==== Obdobie bojov feudálov v 1. polovici 16. storočia ====
[[Bitka pri Moháči (1526)|Bitka pri Moháči]] v roku [[1526]] ovplyvnila ďalší rozvoj a život Žiliny. Nastal čas vojen, bojov a povstaní. [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]] dal mesto do zálohu veľmožovi Burianovi Světlovskému z [[Vlčnov]]a, neskôr ho daroval [[Kostka zo Sedlíc|Mikulášovi Kostkovi]], ktorý však porušoval jeho výsady, čo vyústilo v potvrdenie výsad [[Karol Róbert|Karola Róberta]] a Márie I. [[Ján I. (Uhorsko)|Jánom Zápoľským]]. V roku [[1540]] sa do Žiliny nasťahovali ozbrojenci Podmanických s úmyslom získať mesto a Farský kostol prebudovali na pevnosť. Po smrti [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] panovník [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I. Habsburský]] odňal Žilinu Kostkovcom za neposlušnosť a daroval ju [[Podmanickovci|Podmanickým]].<ref name=r16>P. Šimko, Žilina (zoznámte sa s mestom), Knižné centrum, vydavateľstvo, Predmestská 010 01 Žilina, 2006, str. 16</ref> V roku [[1548]] vznikla dohoda medzi feudálmi, na základe ktorej získali Žilinu Kostkovci a Podmanickí [[Bytča|Bytču]] a Hričov ([[Horný Hričov]] a [[Dolný Hričov]]).<ref>[http://povazska-bystrica.otvorene.sk/Members/kidova/dejiny-povazskobystrickeho-hradu-a-rod-podmanickovcov/dejiny-hradu-a-rodu-podmanickovcov Dejiny považského hradu a rodu Podmanickovcov]</ref> Obdobie týchto feudálnych bojov znamenalo pre Žilinu pokles počtu obyvateľstva.
V [[16. storočie|16. storočí]] sa Žilina stala strediskom reformácie. V roku [[1542]] sa spomína protestantská škola vyššieho typu – akadémia.<ref name="Stofko"/> Sídlila v tej istej budove ako stará mestská škola a pretrvala až do začiatku [[18. storočie|18. storočia]]. Študovali tu aj zahraniční študenti a učili tu osobnosti cirkevného života a spisovatelia (''J. Bánovský, E. Ladiver st., E. Ladiver ml., S. Nigríni, M. Ascanius – Haško''). Po smrti ''Mikuláša Kostku'' sa majiteľom Žiliny stal ''Štefan Deršfi'', po ktorom bol nájomníkom mesta za nedospelého ''Mikuláša Deršfiho'' ''Ladislav Révay''. Za svoje kruté zaobchádzanie so Žilinčanmi bol však napomenutý samotným kráľom.<ref name=r16></ref> Prvá kníhtlačiareň začala v meste pôsobiť v roku [[1665]]. V máji [[1691]] zriadili [[jezuiti]] v Žiline nižšiu strednú školu, ktorú neskôr pretvorili na nižšie gymnázium a v roku [[1761]] na riadne gymnázium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 1 059:
| edícia = Edícia Považie
}}
*{{
| Priezvisko = Krušinský
| Meno = Gustáv
| |||