Mikuláš Kostka: Rozdiel medzi revíziami

'''Peter Kostka''' (ꝉ 1532) , '''Mikuláš Kostka''' (ꝉ 1556 Lietava)

 

Peter a Mikuláš Kostkovci pochádzali zo Sedlíc u Frýdku-Místku (Sedlec, Sedlice, dnes Sedliště). Ich rod však používal poľského herbu Śrzeniawa. Na Slovensku boli známi ako "hajtmani zámkov horných na Považí". Na Slovensko prišli v čase, keď o uhorský trón bojovali dvaja protikráli, sedmohradský vojvoda [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]] a rakúsky arcivojvoda [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I. Habsburský]]. Českí a moravskí páni prichádzali so svojimi vojskami na pomoc v boji proti Turkom, aby zabránili ich preniknutiu na Moravu. Za odmenu dostávali slovenské hrady a panstvá. Kráľ [[Ján I. (Uhorsko)|Ján Zápoľský]] zveril ochranu severných slovenských hradov a krajov bratom Kostkovcom. Za svoje zásluhy dostali do užívania aj hrady Lietava a Strečno. V roku 1532 zomrel Peter Kostka. V roku 1534 sa Mikuláš rozhodol prestúpiť na stranu Ferdinanda Habsburského. Ferdinand ho za odmenu prijal medzi krajinskú uhorskú šľachtu a potvrdil mu hrady a panstvá hradov Strečno a Lietava spolu s osadou Poruba. Roku 1548 definitívne získal aj mesto [[Žilina]]. Kostkovci pôsobili vo veľkej časti Slovenska, na Orave, Spiši aj v Turci.