Turňa (rieka): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 19 bajtov ,  pred 5 rokmi
typografia
d (aktualizácia, rozšírenie, formulácia, wikilinky, preklepy)
(typografia)
'''Turňa''' je rieka s osobitým hydrologickým režimom; preteká juhom východného Slovenska, územím okresov [[okres Rožňava|Rožňava]] a [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]]. Je pravostranným prítokom [[Bodva|Bodvy]] a má dĺžku {{km|26|m}}. Špecifická je tým, že vyteká priamo z významnej [[jaskyňa|jaskynnej sústavy]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], ktorú drénuje, a do svojho toku priberá okrem menších povrchových tokov z nekrasových území aj podzemné vody [[kras]]ového pôvodu prostredníctvom asi tridsiatich krasových prameňov a vyvieračiek situovaných na rozhraní masívov štyroch planín a [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]].
 
'''== Geomorfológia''' pramenného úseku ==
 
Turňa pramení v geomorfologickom celku [[Slovenský kras]] na juhovýchodnom okraji podcelku [[Silická planina]], presnejšie v jeho geomorfologickej časti [[Silické úbočie]], na úpätí severného svahu juhovýchodnej rázsochy [[Silická planina|Silickej planiny]], v nadmorskej výške cca {{mnm|350|w}}. Nadmorská výška výverového lokusu osciluje v závislosti na objeme prebytkov krasových vôd v krasovom masíve. V roku 1974, počas lokálnych hydrologicko-meteorologických extrémov, oscilovala nadmorská výška výveru rádovo až v desiatkach metrov. Turňa drénuje významnú ''jaskynnú sústavu Vápenného vrchu'' na Silickej planine, do ktorej patrí podľa súčasného stavu poznania 8 známych jaskýň. Zdrojom jej vôd vo výverovom úseku je sústava ponorov na plošine planiny západne od ''Siličky'' (Kisfalu), konkrétne v oblasti ''Vápenného vrchu'' vrchu (580 m n. m.) a západného ukončenia ''Pohanského údolia'' (550 m n. m.). Viacero ponorov tu zaniklo v dôsledku antropických zásahov v reliéfe planiny (stavba plynovodu, poľnohospodárska činnosť). V ponoroch sa ponárali a v existujúcich sa stále ešte ponárajú kratšie povrchové toky z nekrasového werfénskeho súvsrtvia, ktorého polohy sa vyskytujú severne od sústavy ponorov Vápenného vrchu.
 
'''== Geológia''' ==
 
Od sústavy ''ponorov Vápenného vrchu'' sa už v podzemí tohto krasového masívu formuje ''zárodočná'' Turňa. Jej podzemný priebeh je známy len čiastočne - v podobe významnej fluviokrasovej [[Majkova jaskyňa|Majkovej jaskyne]]. Samotný vápencový masív tvorí rífová fácia
triasových [[wettersteinský vápenec|wettersteinských vápencov]] ladinsko-kordevolského veku. Zo severu ho ohraničuje významná prešmyková línia, ktorá kontroluje pohyb planiny [[Dolný vrch]] a Silickej planiny vo vzťahu k Turnianskej kotline. Od svojho výveru Turňa prerezáva na tektonickom styku s wettersteinskými vápencami najprv Silickej planiny a následne i Dolného vrchu aj spodnotriasové súvrstvia zastúpené málo rigidnými a dobre erodoveteľnými sinskými, silickojablonickými a bodvasilašskými vrstvami. V oblasti ''Veľkého'' a ''Malého Paklánu'' v centrálnej časti Turnianskej kotliny podrezáva tzv. ''paklianske piesčité vápence'' turnaika, a v ďalšom priebehu opäť severný svah Dolného vrchu tvorený v tejto časti masívnymi wettersteinskými vápencami. Pred vtokom do Bodvy eroduje kvartérne sedimenty [[Košická kotlina|Košickej kotliny]].
 
'''== Priebeh toku''' ==
 
Od výverového lokusu tečú sprvu rýdzo krasové vody Turne ''Sokoliou dolinou'' najprv na sever, pričom v dôsledku vyzrážania Ca(HCO3)2 predeľuje na niekoľkých sto metroch koryto rieky séria kaskád a hrádzí z tzv. ''pramenných vápencov'', resp. travertínov holocénneho veku. Zo severu do nej vtekajú menšie potoky z nekrasových súvrství doliny ''Hlboká'', resp. doliny ''Kochanovej studne''. Tu sa vergencia toku mení zo severného na východo-severovýchodný. Nasleduje slabý prítok zo ''Strmej doliny'', ''Gregorovej doliny'' a dvoch menších svahových rýh pretekaných vodou len v čase extrémov. Nasleduje séria morfologicky výrazne vyvinutých dolín v spodnotriasových súvrstviach podcelku [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]], do ktorej vstupuje práve v týchto miestach. Priberá ''Chovancov potok'' zľava z priestoru ''Chovancovej doliny'', stáča sa na severovýchod a preteká okrajom obce [[Silická Jablonica]], kde priberá zľava ''Bazínsky potok''. Ďalej priberá ľavostranné prítoky, najprv ''Chotárny potok'' ({{mnm|218.3}}) a následne ''Vápenný potok'' v blízkosti obce [[Hrušov (okres Rožňava)|Hrušov]]. Pri obci [[Jablonov nad Turňou]] sa koryto toku stáča na východ, priberá pravostranný prítok napájaný komplexom krasových prameňov Lúčneho mlyna plytkého i hlbokého obehu ({{mnm|195.8}}) a ďalej preteká okolo sústavy [[Hrhovské rybníky|Hrhovských rybníkov]] na jej ľavom brehu. Oba rybníky boli založené v priestore niekdajšieho ''Malého'' a ''Veľkého jazera'', výdatne napájaného krasovými vodami vyvieračky ''Veľká hlava'' v južnej stráni planiny [[Horný vrch]]. Turňa následne tečie okrajom obce [[Dvorníky-Včeláre|Včeláre]], zľava priberá Chotárny (Zádielsky) potok a vstupuje do [[Košická kotlina|Košickej kotliny]]. Stáča sa na juhovýchod, priberá z ľavej strany ešte [[Hájsky potok (prítok Turne)|Hájsky potok]] a v katastrálnom území obce [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] sa vlieva do [[Bodva|Bodvy]].
 
'''== Prítoky vôd krasového pôvodu''' ==
 
Okrem uvedených povrchových prítokov z nekrasových území sa do Turne vlievajú aj sesterské vody [[kras]]ového pôvodu z masívov [[Silická planina|Silickej planiny]], v ktorých drénujú aj významné [[jaskyňa|jaskynné sústavy]] (napr. Mlynská vyvieračka, Strašná studňa, Vápenná vyvieračka, Eveteš), planiny [[Dolný vrch]] (Vyvieračka pri Hradnom buku, Čierna vyvieračka, vyvieračka Brúska, Vyvieračka v záhrade Sv. Andróda, Teplica, Žmeňská studňa, Prerezaná studňa atď.), planiny [[Horný vrch]] (Jablonovská vyvieračka, Veľká hlava) a [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]] (napr. vyvieračka Žigárd). Z turnaika Turnianskej kotliny sa do nej vlievajú krasové vody hlbokého obehu z vyvieračky Teplica. Niektoré z uvedených krasových prameňov plytkého obehu predstavujú sezónne významné zdroje vôd v povodí Turne, keďže v rámci bilancí svojich výdatností produkujú objemy presahujúce 1 m³/s. Ide predovšetkým o pramene ''Vápenná vyvieračka'' (drénuje sústavu [[Vápenná jaskyňa|Vápennej jaskyne]]), ''Eveteš'' (drénuje sústavu [[Hrušovská jaskyňa|Hrušovskej jaskyne]]), ''Veľká hlava'' a ''Teplica'' (Dolný vrch), ktoré drénujú zatiaľ neznáme jaskynné sústavy.
 
'''== Turňa ako významný geomorfologický činiteľ''' ==
 
Rieka Turňa dokázala za relatívne krátke obdobie oderodovať objemné i plošne rozsiahle, lež veľmi málo rigidné spodnotriasové ''werfénske súvrstvia'' z priestoru dnešnej obrovskej depresie zvanej [[Turnianska kotlina]], ktoré pôvodne vypĺňali priestor medzi planinami [[Silická planina]], [[Horný vrch]], [[Dolný vrch]] a [[Zádielska planina]], a to až do relatívnej výšky 500 m n. m. (!) (z pohľadu dnešných geomorfologických pomerov). Svedčí o tom relikt kedysi významnej výverovej jaskyne ''Prastarý výver'' v severnom svahu Dolného vrchu, ktorý v januári r. 1997 objavili a preskúmali jaskyniari [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]]. Uvedené skutočnosti dokazujú, že Turňa pôsobila ako významný a výrazný [[reliéf]]otvorný činiteľ. V súčasnosti kopíruje vo svojom východnom úseku severný svah planiny Dolný vrch kontrolovaný prešmykovou štruktúrou - ''zlomom kryhy Dolného vrchu'', ale v relatívne nedávnej minulosti tiekla severne odtiaľ, oveľa bližšie k dnešnej cestnej komunikácii [[Košice]] - [[Rožňava]].
 
'''== Turňa ako speleogenetický činiteľ''' ==
 
Okrem dosiaľ neznámych častí ''jaskynnej sústavy Vápenného vrchu'' sa Turňa podľa posledných poznatkov podieľala aj na speleogenéze dosiaľ málo prebádanej ponorovej sústavy jaskýň ''Veľká sieň - komplex Prikrylových jaskýň''. 31. decembra 2015 napoludnie sa jaskyniarom [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]] podarilo historicky po prvý raz zostúpiť v rámci uvedenej jaskynnej sústavy cca 4-5 m pod úroveň eróznej bázy v [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotline]], teda pod úroveň koryta samotnej rieky Turňa. Koncept speleogenézy týchto jaskýň predpokladá, že niekdajšia Turňa si vytvorila cez masív planín [[Dolný vrch]]/Alsó-hegy (v [[Maďarsko|Maďarsku]]) a prostredníctvom vyvieračiek v Maďarsku akúsi podzemnú skratku do údolia i rieky [[Bodva]], takisto na maďarskej strane. V súčasnosti prebiehajú intenzívne [[speleológia|speleologické]] prolongačné a prieskumné práce na verifikácii tohto konceptu.
327

úprav