Klientelizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6097536 používateľa 217.31.43.127 (diskusia) bola vrátená
d preklepy
Riadok 47:
 
== Postoj "byť s každým zadobre" ==
Pri klientelizme treba hrať a taktizovať na viaceré strany omnoho častejšie než v zdravom demokratickom usporiadaní. Typickým vyjadrením tejto tendencie je fráza "byť s každým zadobre". Snaha "byť s každým zadobre" je v prirodzených medziľudských vzťahoch pozitívnym javom. V klientelizme však ide často len o predstieranie úprimného vzťahu voči druhej osobe. Snaha byť zadobre so všetkými je v úplne podriadená cieľu na zisk a moc. Takáto stratégia konania sa často mení na vžitú zvyklosť, ktorá potom trvalo deformuje život jednotlivca aj spoločnosti. Degenerácia začína tak, že jedinec začne svoj ekonomický záujem spájať s predstavou o nutnosti budovať a udržiavať s ekonomickými partnermi nadštandardné medziosobné vzťahy. Keď je táto predstava dostatočne vžitá, jedinec očakáva klientelistickú ponuku zo strany klientelistických skupín automaticky. Klientelizmom posadnuté myslenie akceptuje nakoniec len kontrakt sprevádzaný ritálmi náklonnosti. Aj bez ohľadu na to, že existujú aj iné subjekty, ktoré klientelisti taktiež oslovia so svojou ponukou. Klientelistickej osobe prestáva záležať na kvalite a ekonomickej racionálnosti daného projektu a nedokáže už ani rozlíšiť medzi svojim súkromným a pracovným životom. V klientelisticky ladenej spoločnosti je účastník ekonomickej výmeny nútený sprevádzať svoj ekonomický záujem predstieraním lásky či priateľstva. A naopak – ak obyvateľ klientelistickej spoločnosti prežíva vo svojom živote skutočnú lásku a priateľské vzťahy – nútený je prispôsobovať túto stránku svojho života vonkajšiemu tlaku, ktorý ho chce urobiť závislým naod klientelistickomklientelistického myslenímyslenia. Do svojich vzťahov je nútený vnášať klientelistický záujem, pretože ani jeho sociálne okolie nedokáže akceptovať medziľudský vzťah očistený od korupčnej vypočítavosti.
 
Vnášanie postoja "byť s každým zadobre" do pracovného zamerania zbavuje prácu jej ekonomického zmyslu a v konečnom dôsledku to znižuje jej produktivitu. Človek si totiž nevyberá len podľa zásady slobodného rozhodnutia pre lepší produkt, ale prijíma aj horší produkt, pretože je k tomu nútený písanou či nepísanou dohodou o zachovaní dobrého a nekonfliktného vzťahu so svojím klientelistickým partnerom. Otroctvo takéhoto konania môže účastníka klientského systému psychicky vyčerpávať a po dlhodobej únave spôsobovať pocit odporu až nepriateľstva voči obchodnému partnerovi. Účastník sa však otvorene prejaviť nemôže a proti svojej srsti je naďalej povinný predstierať priateľstvo. Jednou z najdegradovanejších a rozšírených foriem predstierania dobrého vzťahu sa potom stáva podlízavosť.