Program Apollo: Rozdiel medzi revíziami

Šesť letov ([[Apollo 11]], [[Apollo 12]], [[Apollo 14]], [[Apollo 15]], [[Apollo 16]] a [[Apollo 17]]) sa dostalo až na Mesiac. Apollo 7 a 9 vzlietli iba na obežnú dráhu [[Zem]]e, aby otestovali veliteľský a mesačný modul. Apollo 8 a 10 testovali rôzne komponenty na obežnej dráhe Mesiaca a fotografovali jeho povrch. [[Apollo 13]] nepristálo na Mesiaci z dôvodu poruchy, ale tiež získalo jeho fotografie. Posádky Apollo 15, 16, 17 mali už k dispozícii aj mesačné vozidlo, ktoré umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť {{km|17|m}}/h. Kozmonauti Apollo 16 sa vzdialili vyše {{km|7|m}} od lunárneho modulu; viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Orientáciu za nich robil [[počítač]] na Zemi, ktorý pomocou údajov prístrojov mesačného vozidla s priebežnou zmenou uhla vzhľadom na [[Slnko]] udával smer k lunárnemu modulu. Postupne sa zdokonalila i technika prenosu televízneho obrazu, čo umožnilo jedinečné pohľady na mesačné horstvá a údolia, na prácu v mesačnom teréne. Šesť letov, ktoré pristáli na Mesiaci, získalo cenné vedecké dáta a takmer {{kg|400m|w}} mesačných vzoriek. Uskutočnené pokusy a pozorovania zahŕňali mechaniku zemín, [[meteoroid]]y, otrasy zeme, šírenie tepla, meranie vzdialenostívzdialenosti Mesiaca od Zeme, magnetické pole a [[slnečný vietor]].