Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (→‎Referencie: kategórie)
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Prétoriánskej gardy]]
'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[Rímsky cisár|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrútovaní iba z radov Italov, kolonistiobčania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali. <ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Túto. garduNeskôr boli pretoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaný provincií, ako južná [[Galia]] a [[Hispania Baetica|Hispania Baetica.]] V 2. stor. boli medzi pretoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a [[Achája (historické územie)|Achája.]] Gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[Seianis]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády AugustusaAugusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1000 (za vlády ClaudiusaClaudia a DomitianusaDomitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>
 
Prétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Prétoránska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia prétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys ([[lorica musculata]]) a [[prilba Attica|atická prilba]]. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby [[Galea]] (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že stále používali neorezaný štít [[Scutum (štít)|scutum]].
Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske Scutá. Ďalej mali pri sebe meč [[Gladius (meč)|gladius]], dýku [[pugio]] a oštep Pilum. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaléristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ Prétoriánov sa nazýval Prefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.
 
Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius Chaerera]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Prétoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 Prétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal Prétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia|Panónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a italovGrékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Prétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.
 
Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť Praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády Heracliusacisára [[Hérakleios|Hérakleia]] začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.<ref>Roger Collins, Visigothic Spain, 409 – 711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.</ref>
 
== Referencie ==
1 266

úprav