Konfucius: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
|||
Riadok 14:
|Podpis =
}}
'''Konfucius''', v [[čínština|čínštine]] '''Kchung Fu-c’''' ({{cmn|孔夫子}} {{pchin-jin|Kǒng Fūzǐ}}) alebo len '''Kchung-c’''' ({{cmn|孔子}} {{pchin-jin|Kǒngzǐ}}); ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] - [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]]) bol najslávnejší mysliteľ, politik
Narodil sa pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]]. Jeho morálna [[filozofia]] bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad [[legalizmus|legalizmom]] a [[Taoizmus|Taoizmom]] počas dynastie [[Han]]. V nadväznosti na Konfuciove učenie sa rozvíja [[konfucianizmus]]. V Európe ho predstavil [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Matteo Ricci]], ktorý ako prvý romanizoval filozofove meno na „Konfucius“.
== Život ==
''V tridsiatke som nadobudol pevné názory.''
V štyridsiatke som prestal pochybovať.▼
V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.▼
▲''V štyridsiatke som prestal pochybovať.''
V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.▼
V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá."▼
▲''V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.''
▲''V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.''
▲''V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.
Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu.
Řádek 33 ⟶ 39:
Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50 ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu).
Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu
Spravodlivých ľudí nazýval [[Csün-cé]], alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach.
K ich vlastnostiam mali patriť:
* pozornosť
Řádek 43 ⟶ 50:
* úcta k tradíciám
* úcta k starším
Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria: {{citát|Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.}} {{citát|Učiť sa a nerozmýšľať je zbytočná námaha; rozmýšľať a neučiť sa je však nebezpečné.}}
Princípy Konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. I keď je Konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.).
| |||