Byzantský obrad: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref><ref>Andrej ŠKOVIERA: Византийская традиция в Словакии и ее кирилло-мефодиевское происхождение. In: Sacrum et profanum. Языковые, литературные и этнические взаимосвязи христианской культуры. Red. М. М. Валенцова – Е. С. Узенева. Москва: Институт славяноведения РАН, 2012, s. 273-282. ISBN 978-7576-0263-9. [https://www.academia.edu/2456112/%D0%92%D0%B8%D0%B7%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D0%B9%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D1%86%D0%B8%D1%8F_%D0%B2_%D0%A1%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BA%D0%B8%D0%B8_%D0%B8_%D0%B5%D0%B5_%D0%BA%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%BB%D0%BB%D0%BE-%D0%BC%D0%B5%D1%84%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%B5%D0%B2%D1%81%D0%BA%D0%BE%D0%B5_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B8%D1%81%D1%85%D0%BE%D0%B6%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5 Dostupné online.]</ref> Táto prítomnosť je len predpoklad. U rôznych bádateľov vieme nájsť rôzne odpovede. ,,''Používali len byzantský obrad. Používali len latinský obrad v tej forme, ktorá už existovala na Veľkej Morave. Používali aj byzantský aj latinský obrad zároveň, resp. najskôr byzantský, neskôr prešli na latinský obrad, resp. pre seba používali byzantský obrad, pre ľud latinský obrad. Používali, resp. utvorili akýsi hybridný obrad (zmiešaninu).''"<ref name=":0">ŠKOVIERA, Andrej.: Liturgia cyrilometodskej misie na Veľkej Morave. s. 110-111. dostupné online : https://www.academia.edu/2517708/Liturgia_cyrilometodskej_misie_na_Ve%C4%BEkej_Morave</ref> Autor k danej problematike jasne píše že nemáme priame dôkazy a vychádzame len z Moravsko-Panonskych legiend / životopisy Cyrila a Metóda kde sa píše „Čoskoro preložil (sv. Konštantín-Cyril) celý cirkevný poriadok, naučil ich utierni, časom (inde času), (obednici), večierni, povečernici a tajnej službe."<ref name=":0" /> Liturgické knihy ktoré sa z toho obdobia zachovali sú [[kyjevské listy]] a tie obsahujú omšové texty latinského obradu. Preto dnešný historici píšu buď o ,,Bohoslužbe sv. Petra"(porovnaj Čaplovič Dušan: Dejiny slovenska), či spomínajú len preklad bohoslužobných textov kde sa nekonkretizuje obrad(Lexikon slovenských dejín, Dejiny európského stredoveku, porovnaj Richard Marsina: Metodov boj s 49.). Byzantský obrad na našom území súvisí s [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskou eparchou]] z nej neskôr boli vyčlenené aj slovenské eparchie.<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. s.17</ref> Mukačevska eparchia vzniká na prelome 15. 16. storočia odkedy sa tam usídlil biskup.<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. s. 14</ref> Slovensko bolo počas 13-14.storočia kolonizované valašskou kolonizáciou Ruténmi/ Rusínmi ktorý používali Byzantský obrad.<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. s. 11</ref> Rusíni na naše územie prišli až v roku 1337 kedy založili obec Koromľa.<ref>CAMBEL, Samuel.(eds.):''Dejiny Slovenska'' I.(do roku 1526). Bratislava: Veda 1986. s. 324.</ref> Skoršie spájanie obradu je len domnienka.