Kratón (geológia)

Kratón (z gréckeho κράτος kratos "sila") či tabuľa je stará a stabilná časť litosféry. Kratón zvyčajne tvorí jadro tektonických dosiek a mnohé znich prežili opakované spájanie a delenie kontinentov. Typicky sú tvorené veľmi starými kryštalickými horninami, ktoré môžu byť pokryté mladšími sedimentami. Majú hrubú kôru a hlboké litosférické korene, ktoré siahajú až niekoľko sto kilometrov do zemského plášťa.

Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratóny sú ružové a oranžové.

Pojem kratón sa používa na odlíšenie stabilnej časti pevninskej zemskej kôry od geologicky aktívnejších a nestabilnejšie oblastí. Kratón možno chápať ako štíty v ktorých sa kryštalická hornina dostáva na povrch, a platformy v ktorých sú kryštalické horniny prekryté sedimentami.

Pojem prvýkrát použil nemecký geológ L. Kober v roku 1921 ako kratogén označujúci stabilné pevninské platformy, v protiklade korogénu označujúcemu horské, alebo vrasné pásma. Neskorší autori ho skrátili na kratón.

Provincia

Kraton sa geograficky členia na geologické provincie. Geologická provincie je priestorová jednotka so spoločnými geologickými vlastnosťami. Provinciu môže tvoriť jediný dominantný štruktúrny prvok ako napríklad kotlina, alebo niekoľko súvislých príbuzných prvkov. Susedné provincie môžu mať podobnú štruktúru, ale napriek tomu môžu byť považované za samostatné provincie s ohľadom na odlišný vývoj.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kratón (geológia)

Externé odkazy

• The Dynamic Earth @ National Museum of Natural History
• Geologie der Vereinigten Staaten
• Die Erdkrustenstruktur Chinas
• Die Erdkrustenstruktur Indiens
• Das Alter der letzten thermo- tektonischen Ereignisse der Erde
• "Lithosphere Studies and Global Geodynamics"
• The Slave Kraton from on top: The crustal view. (PDF-Datei; 330 kB)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kratón na českej Wikipédii.